Ježiš je po bolestnom umieraní položený do hrobu. Po tom, čo sa zem zatriasla a skaly sa pukali, chrámová opona sa roztrhla na dvoje (pozri Mt 27, 51), nastáva ticho. Všetko je dokonané. Ticho Bielej soboty naznačuje aj tichosť v katolíckych chrámoch. Je to aliturgický deň, neslávi sa sv. omša. Veriaci prichádzajú počas celého dňa k Božiemu hrobu, aby sa poklonili Ježišovi a adorovali ho vo Sviatosti oltárnej. Ticho, ktoré človek môže zažiť aj vo svojom vlastnom živote. Keď má pocit, že všetko je stratené. Že už niet nádeje. Že Boh mlčí. Že sa nič nedeje. Je to ticho bolestné, keď sú veci nevypovedané, ale pochované niekde hlboko... Avšak my už dnes vieme, že toto ticho je potrebné. Utrieďuje myšlienky. Formuje náš vzťah k Otcovi. A vieme aj to, že raz to ticho skončí. Odvalí sa kameň, prenikne nás svetlo a to, čo bolo mŕtve, opäť vstane k životu... Božou milosťou sa obnovia vzťahy, príde k odpusteniu, príde k obnove a vnútornej radosti...

Po západe slnka sa v katolíckych kostoloch začne sláviť liturgia, ktorá je kráľovnou všetkých liturgií. Nie je to sobotná liturgia, patrí už do nedele, lebo pre Židov nový deň začína západom slnka a my vtedy slávime Veľkonočnú vigíliu. Začína sa obradom svetla. Kňaz požehná oheň a rozsvieti paškál – symbol Pánovho zmŕtvychvstania, Ježiš je Svetlo sveta. Na paškále sa nachádzajú symboly – kríž, grécke písmená Alfa a Omega (Ježiš je začiatok a koniec), letopočet a päť kadidlových zŕn predstavujúcich Kristove rany. Táto svieca svieti počas sv. omší vo veľkonočnom období a svieti aj pri udeľovaní sviatosti krstu či pohreboch. Kňaz prináša paškál do tmavého kostola, pričom sa trikrát zastaví a spieva výzvu „Kristus, svetlo sveta“.  Veriaci majú prijať toto svetlo - prijať Krista do svojich životov. Nasleduje slávnostný veľkonočný chválospev, ktorý ospieva Božiu milosť a dobrotu a chváli vzkrieseného Krista.

Pri bohoslužbe slova sú čítania zamerané na dejiny našej spásy. Pri slávnostnom speve Sláva Bohu na výsostiach sa opäť rozozvučia zvony a zvončeky, zaznie organ a potom príde očakávané Aleluja a čítanie o Pánovom zmŕtvychvstaní.

Ak sú vo farnosti katechumeni, po homílii sú prijatí do cirkvi krstom a prijímajú aj sviatosť birmovania a potom aj prvé sv. prijímanie. Pre ich biele rúcha má pravdepodobne táto sobota označenie ako Biela sobota. Ak katechumeni nie sú, posvätí sa krstná voda a všetci veriaci prítomní v kostole si obnovujú svoje krstné sľuby.

Nasleduje bohoslužba obety a po nej obrad vzkriesenia. Tento obrad je možné sláviť hneď po sv. omši večer, alebo aj v nedeľu. Radosť z Kristovho zmŕtvychvstania sa slávi spevom, procesiou so Sviatosťou oltárnou, ktorou kňaz požehnáva na všetky svetové strany, zvony zvonia a celý tento obrad je zavŕšený chválospevom Teba, Bože, chválime a záverečným požehnaním.

Kto môže, nech sa tejto slávnosti zúčastní. Je neuveriteľne bohatá na symboliku, dotýka sa srdca a povznáša dušu k Bohu. Jej krása a duchovná hĺbka je nevypovedateľná. Najkrajšia noc v roku, v ktorej Kristus premohol smrť a priniesol nám všetkým spásu. Nech Ježiš vstane nielen z hrobu, ale nech nanovo ožije aj v našich srdciach.

Aktualizácia: fotografie z Veľkonočnej vigílie 4.4.2026