Piata pôstna nedeľa sa nazýva aj Smrtná nedeľa. V kostoloch sú kríže zahalené plátnom. Kňaz kríž odhalí v obradoch na Veľký piatok - Piatok utrpenia Pána. Blížia sa teda sviatky Veľkej noci a  od veriacich katolíkov sa očakáva, že pristúpia ku sviatosti zmierenia a ku svätému prijímaniu. Vo farnostiach sa konajú spoločné sv. spovede, v našej farnosti sa uskutoční 25. marca a keby niekto v tento deň nemohol prísť, prikladám aj rozpis spovedí v celom dekanáte.

O sviatosti zmierenia som už písala. Môžete si to prečítať tu: https://velkelovce.fara.sk/clanok/nezabudnime-na-dobru-svaetu-spoved

Pre mňa je to úžasná sviatosť. Ďakujem Pánu Ježišovi, že ju „vymyslel“, že je v nej prítomný a že sa v nej naplno prejavuje jeho nekonečné milosrdenstvo a láska. A tiež som vďačná kňazom, ktorí nám v Ježišovom mene udeľujú rozhrešenie. Máme výsadu, ktorú mnohí veriaci vo svete nemajú. Môžeme pristupovať ku sviatosti zmierenia vždy, keď si uvedomíme, že to potrebujeme, veľa kňazov u nás na Slovensku spovedá každý deň pred sv. omšou, aj v našej farnosti to je tak. Táto sviatosť je neoceniteľným pokladom, ktorého hodnotu spoznávame po celý život. Je to prameň, do ktorého sa ponárame špinaví a vynárame čistí, naša duša je odetá do slávnostného rúcha a pripravená na prijatie ďalších sviatostí, ktoré nám pomáhajú v našom kresťanskom živote. Viete si predstaviť, že by nám z vodovodných kohútikov netiekla voda a že by sme sa nemohli umyť vždy, keď prídeme domov, keď sa ušpiníme, keď ideme jesť? Telesná hygiena je pre nás dôležitá, ľudia, ktorí na ňu nedbajú, páchnu, bočíme od nich, je nám to nepríjemné... Nedostatočná hygiena kedysi bola a vlastne aj dnes je príčinou prenosu mnohých chorôb, často vážnych... Čo myslíte, páchne aj naša duša, keď je zašpinená hriechom? Náš čuch je prispôsobivý, vône a pachy vníma intenzívne, len ak sú pre neho nové, čím dlhšie sme im vystavení, postupne si ich prestaneme uvedomovať. Po krátkom čase nevnímame vôňu vlastného parfému a ani zápach vlastného tela, vnímajú ho však ľudia okolo nás. Musíme sa pravidelne umývať, aby sme zo seba zmyli všetky nežiaduce pachy a aj bacily, robíme to už automaticky, lebo aj keď sú očiam neviditeľné, predsa majú vplyv na naše zdravie. A čo naša duša? Ako si ju chránime a očisťujeme? Malo by to patriť k našej každovečernej rutine pozastaviť sa nad prežitým dňom a pouvažovať, kde sme plnili Boží príkaz lásky voči Nemu, blížnemu a k sebe samému a kde sme sa previnili. Ale ruku na srdce, naozaj to robíme? Ja sa priznávam, že keď padám večer do postele totálne unavená, miesto podrobného spytovania svedomia to najčastejšie „vybavím“ len všeobecnou prosbou: „Bože, prosím, odpusť mi moje dnešné previnenia...“ Áno, sú hriechy, ktoré sú tak zjavné, že sa nám pripomínajú nielen večer, ale aj ráno, ale sú i všedné, ktoré nás síce neoberajú o vnútorný pokoj, ale predsa nás istým spôsobom vzďaľujú od Boha. No a my máme dve možnosti. Odovzdať ich Ježišovi prostredníctvom kňaza vo sviatosti zmierenia. Alebo si výčitky svedomia prestaneme všímať a tvárime sa, že vlastne ani nie sú... Až tomu sami uveríme... To sa potom prejavuje napr. slovami: „Načo by som išiel na spoveď, však som nikoho neokradol/a a ani nezabil/a...“ Ach, keby sme ozaj boli takými svätcami, čo sú skutočne bez hriechu... Ale nie sme... Kto si o sebe myslí, že nemá žiadny hriech, tak už minimálne jeden má: pýchu... Alebo je to hlúposť? Lebo Pán Ježiš, keď vymenováva ťažké hriechy, tak hovorí: „Lebo zvnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú zvnútra a poškvrňujú človeka." (pozri Mk 7, 21 - 23) Priznávam, nerozumiem presne, čo Ježiš myslel tou hlúposťou, ale možno aj toto... Využime sviatosť zmierenia, aby sme sa naozaj očistili. Pripravme sa na ňu dôkladne, prosme Ducha Svätého, nech nám vyjaví, čo nás vzdialilo od Božej lásky a vráťme sa k tejto láske úprimným vyznaním všetkých hriechov... Skúsme si spomenúť nielen na všetky ťažké hriechy, ale aj na tie menšie, ktoré sme spôsobili svojou ľahkovážnosťou, zlými návykmi, nedbanlivosťou... Povedzme Pánovi, že nám je ľúto, že sme nežili tak, ako sme k tomu boli povolaní. Že málo milujeme čistou láskou a sme sebeckí a pyšní a plní zlých náklonností a rôznej nečistoty... Vyznajme mu to a nechajme sa objať jeho prebodnutými zakrvavenými rukami... Tá krv, to je cena za naše hriechy, ktorú Ježiš zaplatil. S láskou. Lebo po nás túži. Chce žiť v nás. V našich srdciach. Chce sa nám z lásky úplne rozdať. Ale to je už aj o inej sviatosti. Nepochopiteľnej a tajomnej. O nej možno pouvažujeme nabudúce... Teraz nám všetkým prajem, aby sme sa stretli s Ježišovým milosrdenstvom a odpustením. Aby naša duša voňala čistotou, ktorú nám môže dať jedine Boh. Náš Otec, ktorý nás má rád a pozerá na nás cez rany svojho Syna...

Na záver mi napadla ešte taká technická pripomienka. Naša spovednica prepúšťa zvuk. Buďme k sebe navzájom ohľaduplní a dodržujme určitú vhodnú vzdialenosť od spovednice a aj iných miest, kde sa spovedá. Neseďme na lavičke, ktorá je tesne pri spovednici, pokiaľ sa niekto spovedá - to platí po celý rok, nielen teraz. A ak by sme aj náhodou nechtiac niečo započuli, sme povinní na to čím skôr zabudnúť a nikomu o tom nehovoriť. Sviatosť zmierenia je intímne stretnutie človeka s Bohom, ktorého sa zúčastňuje len poverený spovedník. Nikto iný do toho priestoru vstupovať nesmie. Pamätajme na to, prosím.