Domnievam sa, že na Slovensku väčšina katolíkov pozná meno Faustína Kowalská. Je to svätica, ktorá žila pred sto rokmi v Poľsku. Ako mladé dievča vstúpila do „Kongregácie sestier našej Panej Milosrdenstva“. Pán Ježiš s ňou mal svoj plán, vybral si ju, aby namaľovala Jeho obraz a šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu. Dal jej pokyn, aby si písala denník, pričom tento rozkaz dostala aj od svojich spovedníkov. Tak sa nám zachovali jej mystické zážitky a bohaté vnútorné prežívanie, jej Denníček pomáha dodnes mnohým ľuďom prehlbovať ich vlastný duchovný život. Nájdeme v ňom aj tento zápis: 699 V istej chvíli som počula tieto slová: „Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Túžim, aby sa sviatok Milosrdenstva stal útočišťom a úkrytom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň sú otvorené hlbiny môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva.
Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. 
Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ani ľudský, ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo zvnútra môjho milosrdenstva. Každá duša bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve vo vzťahu ku mne.
Sviatok Milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva.“
Dnes je ten deň. Využime ten prameň milostí, nechajme sa preniknúť Božou láskou, milosrdenstvom a odpustením...