Máme dnes krásny sviatok - Najsvätejšej Trojice – ako povedal náš pán farár na začiatku sv. omše, je to nepochopiteľné tajomstvo, človek do neho nevie preniknúť, nech by sa akokoľvek snažil. Uvedomila som si to pri pohľade na obrázok, ktorý sa objavil na obrazovke televízora. Najsvätejšia Trojica tam bola zobrazená tak, ako si to všetci pamätáme od detstva – Ježiš ako mladý človek držiaci kríž, Duch Svätý ako holubica vznášajúca sa v povetrí a Otec ako starý človek, ktorý má v rukách žezlo a jablko – guľu znázorňujúcu svet - symboly vládcu, Kráľa... Boh je čistý duch, nemá podobu muža a ani ženy. On má v sebe lásku, ktorá je materinská, otcovská a synovská zároveň. Ale umelci predsa chcú stvárniť Otca, Syna i Ducha Svätého a používajú to, čo je nám ľuďom najbližšie – podobu ľudského otca, ktorý je poznačený vekom a syna, ktorý po otcovi zdedil tie najdôležitejšie vlastnosti. Duch Svätý je už podľa mena duch, tam sa výtvarníci utiekajú k podobe, ktorá je zachytená v Biblii – „Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.“ (Mt 3, 16) O Duchu v podobe holubice píšu všetci štyria evanjelisti. Na Turíce prišiel v podobe ohnivých jazykov. A ešte predtým sa dotkol apoštolov v Ježišovom dychu: „...dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého.“ (Jn 20, 22) Obrazy stvárňujúce Najsvätejšiu Trojicu sú len naše ľudské predstavy. Chabé pokusy obsiahnuť neobsiahnuteľné. Je to dobré, ak nám slúžia na priblíženie tohto tajomstva. Nie je to dobré, ak ostaneme v naivnej predstave, že Boh je nejaký deduško na obláčiku, ktorý sa znudene pozerá na svet a v podstate mu už ako starý človek ani nerozumie... Toto je uložené v podvedomí mnohých ľudí. Otec ako starý pán „na dôchodku“, Ježiš ako ten, čo už odviedol svoje vykupiteľské dielo a Duch Svätý ako niečo, čo si poletuje v nebi, ale my s ním mnoho spoločného nemáme... Či? Je to celé inak?

Boh je predsa úplne iný! Ježiš povedal: „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14, 9) „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10, 30) „Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky.“ (Jn 14, 10) Keď vidíme Ježiša, vidíme Otca a v jeho dychu je prítomný Duch Svätý. Viete, čo to znamená? Že keď prijímate Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista, prijímame celú Najsvätejšiu Trojicu! Nepochopiteľné, nesmierne tajomstvo... A také krásne! Prijímame Lásku v celej jej plnosti. Prechádza nám do tela, pôsobí v nás, ale my určujeme, dokedy je u nás vítaná. Prosíme Ježiša, aby v nás ostal a pôsobil až do ďalšieho sv. prijímania? Uvedomujeme si jeho prítomnosť hocikedy počas dňa? Obrátime svoje myšlienky na neho, pokloníme sa mu v duchu, pozdravíme ho? Určite každý z nás má ešte čo robiť, aby rozvíjal svoj vzťah s Najsvätejšou Trojicou tak, ako je v našich možnostiach...

A na záver: viete, čo sa mi zdá úžasné? Že napriek tomu, že Boh je pre nás taký záhadný, tajomný a nepochopiteľný, tak má záujem o každého jedného z nás! Každého z nás pozná po mene! „On pozná počet hviezd a každú volá po mene!“ (Ž 147, 4) A nielen to, „On predsa pozná tajnosti srdca.“ (Ž 44, 22) A miluje nás do krajnosti. Tak, že prišiel na zem, pokoril sa, vzal na seba našu ľudskú podobu a priniesol obetu za hriech, lebo človek nedokáže svoj hriech odčiniť sám. To je taká urážka Boha, že človek nie je schopný urobiť túto nápravu sám, odčiniť ju môže jedine Boh sám. A on to urobil. Ježiš to vykonal. Lebo jeho láska nie je ako naša ľudská láska... Prchavá a nestála... Jeho Láska je večná a v plnosti. Miluje nás a nikdy milovať neprestane. Odpovedzme na jeho lásku našou láskou. Veď preto nás stvoril. Aby nás miloval a aby sme my milovali jeho. Vždy, keď si uvedomíme, že milujeme Boha, to je práca Ducha Svätého. On je ten, ktorý napĺňa naše srdcia túžbou po Bohu, Duch Svätý je ten, ktorý v nás vzbudzuje ľútosť nad hriechom, On nás vedie k pokore a láske, On je tvorcom našich dobrých skutkov, všetko dobro, ktoré sme schopní vytvoriť, v nás tvorí On. Duch Svätý v nás oživuje lásku k Bohu i k človeku, zbavuje sebectva a napĺňa milosťami, ktoré práve potrebujeme. No nie je to úžasné? Nie je Boh úžasný? Jasné, že je! A keďže žiadny umelec nedokáže zachytiť krásu Najsvätejšej Trojice, nachádzajme jej stopy v prírode okolo nás. Každý východ slnka a každý západ slnka tvorí krásu, ktorá je len slabým odrazom krásy Najsvätejšej Trojice. Pomyslime si na to vždy, keď sa budeme tešiť z tých nádherných farieb rannej i večernej oblohy. Myslím si, že je to preto také krásne, aby sme ráno aj večer upriamili svoju pozornosť na Boha... On sa nám tou krásou pripomína... Požehnanú nedeľu, milovaní... Nech dnes v našich srdciach znie s oveľa väčšou láskou náš každodenný pozdrav: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému...