Dobroreč, duša moja, Pánovi;
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva.

Všetko to čaká na teba,
že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Na Sviatok Zoslania Ducha Svätého, ktorý je známy aj pod názvom Turíce, sme v našej farnosti slávili aj slávnosť Prvého svätého prijímania. Ježiš ukrytý v Najsvätejšej oltárnej sviatosti sa túži s nami spájať a pozýva nás k svojmu stolu, na ktorom sa každý deň odohrávajú sväté tajomstvá.

Deti sa aj s rodičmi zhromaždili pred farským centrom. Má to svoj význam. Sme na ceste, putujeme naším životom, aby sme sa raz ocitli pred Božou tvárou. Aj toto krátke putovanie od fary do kostola naznačuje túto našu životnú cestu. Deti počas nej spievali známu pieseň: „My kráčame s radosťou za Pánom Ježišom, On vedie nás milosťou pozemským životom. Poďme za ním, všade, kde vedie nás...“

Sv. omša mala slávnostný priebeh, deti sa pod vedením pani učiteľky Fačkovcovej aktívne zapájali do jej priebehu, ich detský spev napĺňal chrám a vznášal sa k Bohu, na ktorého čakali. Vdp. Pavol Klapica v homílii upozornil na to, že súčasťou výzdoby pred oltárom sú aj kvietky s menami prvoprijímajúcich detí. V Apokalypse – Zjavení sv. Jána, ktorá je plná rôznych symbolov, sa nachádza miesto, kde Ján píše o tom, ako vidí nebeský oltár a pred ním duše ľudí, ktorí vydávali svedectvo a boli verní Bohu a dostávajú od Pána Ježiša biele rúcho. Je to mystický obraz, nedá sa chápať doslovne, ale predsa si z tejto symboliky môžeme aj my niečo vziať do svojho života. Byť verný Ježišovi a vydávať svedectvo našej viery... S Ježišom sa ničoho nemusíme báť. Jediný strach, ktorý máme pociťovať, je strach z toho, že Ježiša zradíme, že sa nám v živote bude zdať niečo dôležitejšie ako On...

Prajeme teda našim prvoprijímajúcim deťom, aby dnes začali nový život. Mnohým rodičom a deťom sa zvyčajne po slávnosti prvého sv. prijímania uľaví, že niečo, na čo sa dlho chystali, je už za nimi. Že už je po oslave, netreba myslieť na nácviky, netreba chodiť cez týždeň do kostola, túto povinnosť sme si splnili... A pritom je to celé naopak. Ešte len dnes sa týmto deťom otvorili dvere do nového vzťahu s Ježišom. Zatiaľ si to nedokážu uvedomiť. Aj my dospelí s tým máme problém. Nedá sa pochopiť tá láska, s akou sa náš Spasiteľ skláňa k nám. Nevieme tak túžiť po Ňom, ako On túži po nás. Ponúka sa nám ako pokrm. Denne nás volá, aby sme sa s Ním spojili, aby sme ho prijímali. Dajme Ježišovi vo svojom živote priestor, aby to naše deti videli. Neobchádzajme kostol, vstupujme doň s radosťou, príďme sa Ježišovi hocikedy len tak idúcky zo školy, z obchodu na chvíľočku pokloniť a prichádzajme na sv. omšu s radosťou, ako keď sa ideme stretnúť s tým, kto nás má rád...  Nech nám v láske k Bohu a blížnym pomáha rásť Duch Svätý, ktorého sviatok dnes slávime.

Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nás oheň svojej lásky. Pane, zošli svojho Ducha a obnov nás...

Viac fotiek nájdete tu: https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid0VEPupJGsatM5S52YzCPAJeDTyFBDiLGT4jiSWzBdJMcJo7R5B1WRgBQZq48TppDhl&id=100064303076663