Dnes sa začína Veľkonočné trojdnie. Pripomíname si ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. Dopoludnia sa v diecézach stretávajú kňazi so svojimi biskupmi a slávia spoločne sv. omšu. Je to „Missa chrismatis“ – súčasťou tejto liturgie je svätenie olejov, ktoré si potom kňazi vezmú do svojich farností, aby ich použili napríklad pri  vysluhovaní sviatosti pomazania chorých. Posvätené oleje a krizma sa počas roka využívajú pri udeľovaní rôznych sviatostí. Večer sa potom vo farnostiach slávia sv. omše na pamiatku Pánovej večere. Vypočujeme si čítanie z Evanjelia podľa Jána, ako sa Ježiš, náš Spasiteľ, skláňa k svojim učeníkom, aby im umyl nohy. Je to úžasné gesto pokory, ktorým nám náš Pán ukazuje, ako veľmi nás miluje. Táto jeho pokora bola zavŕšená potupnou smrťou na kríži, kde za nás vydal Bohu všetko. Svoju ľudskú dôstojnosť, svoje sväté Telo, svoju predrahú Krv... Uvedomme si, že Ježiš neumyl nohy iba svojim učeníkom. On ich umýva aj nám. V každej sviatosti zmierenia sa On – Boh, ku nám skláňa, aby z nás zmyl našu vlastnú špinu, náš vlastný hriech. A v každom sv. prijímaní nám opäť vydáva seba, aby sme sa s ním zjednotili, aby sa naša krv premiešala s jeho Krvou, naše telo s jeho svätým Telom, aby sme sa mu čo najviac podobali. Aby sme nežili my, ale  aby žil v nás Kristus. Urobme si sebareflexiu - dávame mu v našom živote ten priestor? Túžime po zjednotení s Ním?

Okrem spytovania svedomia urobme dnes ešte jednu vec. Poďakujme nebeskému Otcovi za všetkých kňazov, ktorí odpovedali na jeho volanie a vstúpili do služby kňazstva. Ďakujme za ich ochotu, otvorené srdce, vyprosujme im požehnanie, trpezlivosť, modlime sa, aby dokázali prekonávať ťažkosti, niekedy aj samých seba, odprosujme za tých, ktorí vo svojej službe nejako zlyhali a prosme o odpustenie aj pre seba, že častejšie kňazov hodnotíme a kritizujeme, ako sa za nich modlíme. Prosme dnes aj o nové duchovné a rehoľné povolania.

Pane Ježišu, ďakujeme ti, že máme medzi sebou kňazov, tvojich služobníkov a správcov Božích tajomstiev. Prosíme ťa, daj im vernosť a vytrvalosť a nám vieru, že si ich poslal ty. Ustanovil si ich za našich duchovných vodcov, daj im ducha múdrosti a rady, daj im úprimnosť otcovskej lásky a nám dar úcty a oddanosti, nech pozorne počúvame ich slová. Vybral si ich za nás i pre nás ľudí, ktorí sa stretávajú s našimi i svojimi slabosťami. Daj nám aj im trpezlivosť a vzájomné porozumenie. Daj im zdravie v ich ťažkej službe. Nech sú našimi dobrými pastiermi a privedú nás do neba. Amen. (Modlitba prevzatá z https://www.tvlux.sk/modlitby/modlitba-za-knazov)

Ustanovenie Sviatosti oltárnej je výnimočná a pre nás radostná udalosť, preto pri dnešnej sv. omši znejú zvony pri slávnostnom speve Glória. Následne zvony stíchnu, aby sme sa ponorili do tajomstiev utrpenia Pána v tichosti a opäť sa rozozvučia až pri ohlasovaní Pánovho zmŕtvychvstania. Dnešné slávenie má aj inú symboliku. Po sv. prijímaní nie je Sviatosť oltárna uchovávaná v hlavnom bohostánku, ale vo vedľajšom, aby sa naznačil Ježišov odchod do Getsemanskej záhrady a jeho tichá bolesť, smrteľná úzkosť a duševné utrpenie. Následne kňaz obnažuje oltáre, aby sme aj my uvedomili Ježišovu opustenosť a uvažovali aj nad sebou, kedy sme sa my vzdialili od Jeho lásky...

Je už v našej farnosti tradícia, že v tento deň v kostole stretávame v noci o 23.00 hod., aby sme uvažovali nad utrpením Pána v Getsemanskej záhrade a aspoň trochu vyplnili jeho prosbu: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (pozri Mk 14,38 a Mt 26, 40 - 41)