Apoštolát laikov v našej farnosti sa prejavuje rozmanitým spôsobom. Dalo by sa povedať, že je vždy reakciou na aktuálnu potrebu, a to nielen materiálnu, ale i duchovnú.

Značné oživenie duchovného života sa začalo koncom 80-tych rokov zásluhou duchovného otca don Antona M. Vacvala SDB, ktorý skoro celý rok viedol farnosť ako zastupujúci vdp. dekana z Bánova (po odchode predchádzajúceho duchovného otca).

Do takto „duchovne prebudenej“ farnosti prišiel 15.12.1989 duchovný otec Karol. Bolo potrebné vykonať mnoho zmien a opráv, ktoré v predchádzajúcom režime nebolo možné urobiť. Tieto sa týkali nielen obnovy budov, ale aj povzbudením duchovného života farníkov. Najväčší zápal bolo cítiť pri rekonštrukcii kostola a stavby nového farského centra. Do prác sa zapojilo mnoho farníkov, najmä mužov, ktorí - ako hovorieva otec Karol - dokázali robiť „zázraky na počkanie a nemožné do troch dní“.

Jedným z veľkých diel, ktoré prebudili duchovný život mladých, nielen v našej farnosti, boli trojdňové stretnutia mladých na Mariánskej Čeľadi (Mariačalád). Tieto sa konali v rokoch 1991 – 1996 každoročne cez leto. Ich cieľom bolo povzbudiť mladých prežívať voľný čas v kresťanskom duchu nielen modlitbou, ale aj zábavou a športom. Zúčastňovali sa ich mladí zo širokého okolia. Z týchto stretnutí vyrástla prvá generácia mládežníckych animátorov, ktorá má svoje pokračovanie až dodnes. Stretnutiam na Mariánskej Čeľadi vďačí za svoj vznik aj náš spevácky zbor „Boží šramot“, ktorý s nadšením spieva na mládežníckych sv. omšiach aj v súčasnosti.

Vo farnosti pôsobí aj Hnutie kresťanských spoločenstiev detí - eRko, ktoré sa venuje deťom. Počas letných mesiacov „erkári“ sa snažia ukázať deťom, ako zmysluplne využívať voľný čas a nezabudnúť pri tom na Pána Ježiša.

Početným spoločenstvom sú naši miništranti (30). Revolúciu s miništrantmi vo farnosti začal otec Karol, odvtedy je pri oltári živo (aspoň počas víkendov). Začiatkom 90. rokov sa začali s miništrantmi prvé spoločné výlety, stretnutia, športové aktivity či opekačka. Viacerí miništranti pomáhajú v rôznych farských aktivitách, ako je príprava birmovancov, jasličková pobožnosť, pobožnosti krížovej cesty a iné.

Vo farnosti je silne zastúpené hnutie „Modlitby matiek“. Mamy sa stretávajú každý týždeň v malých skupinách a modlia sa nielen za svoje deti a rodiny, ale i za ostatné deti a rodiny farnosti. Svojimi modlitbami prispievajú k posväcovaniu všetkých rodín farnosti.

Už si vytvorili pri spoločenstve „Modlitby matiek“ svoje modlitbové spoločenstvo aj deti - „Deti viery“.

Jedným z najstarších a zároveň najpočetnejším laickým združením je Bratstvo svätého ruženca, v ktorom najmä naše staré mamy už oddávna modlitbou ruženca zverujú svojich blízkych pod ochranu Preblahoslavenej Panny Márie. V súčasnosti je vo farnosti 13 ruží.

Veľmi živým je aj združenie Bratstvo sv. škapuliara, Bratstvo Božského Srdca Ježišovho, Rodina Nepoškvrnenej, Zbožný spolok prechodu Sv. Jozefa do večnosti na pomoc umierajúcim a Adventné spoločenstvá, ktoré sa modlia „Prístrešie“.

Trvalo bývajúci 2121 z toho muži: 1034; ženy: 1087.

Náboženské vyznanie	počet	počet v %
Rímskokatolícka cirkev	1799	84,8%
Evanjelická cirkev aug. vyznania	7	0,3%
Gréckokatolícka cirkev	1	0,1%
Reformovaná kresťanská cirkev	218	10,3%
iné a nezistené	38	1,8%
bez vyznania	58	2,7%

1990	-	spevnená veža, vymenený krov na veži; veža pokrytá medeným plechom;
	-	opravený krov na kostole; kostol pokrytý alukrytom;
1991	-	prístavba sakristie a vybudovanie sanitárnych zariadení,
	-	vybudovaná terasa pri bočnom vchode kostola (podľa návrhu rodáka Dipl. Ing. arch. Jozef Kapusta);
	-	vymenené okná na kostole; nová omietka na celom kostole aj veži;
1992	-	rekonštrukcia elektroinštalácie; elektrické kúrenie v kostole; nové ozvučenie kostola; nové číselníky; oprava organu;
1993	-	vymaľovanie kostola,
	-	vybudovanie Lurdskej jaskyne pri kostole; (akad. sochár Jozef Kliský - tunajší rodák)
1994	-	vymenenie všetkých drevených častí vo veži - aj so zvonovou stolicou;
1995	-	projekčná príprava stavby farského centra (Architektonický ateliér Gam Ing. arch. Marián Goč s manželkou z Ružomberka);
5.7.1996	-	začiatok stavby farského centra
1997	-	pokračovanie v stavbe farského centra;
	-	v kostole - obraz Posledná večera (akad. maliar Rojko z Považskej Bystrice);
1998	-	ukončenie hrubej stavby farského centra, dokončovanie interiéru;
26.11.1998	-	presťahovanie fary do nedokončenej novostavby;
1999	-	demolácia starej farskej budovy;
	-	dokončovanie stavby farského centra, chodníky, parkovisko;
2000	-	dokončenie vonkajšej fasády novostavby farského centra;
5.7.2000	-	posviacka farského centra (J.E. Ján Sokol, arcibiskup - metropolita Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy;
2001	-	v kostole - krížová cesta (akad. sochár Jozef Kliský - tunajší rodák);
2002	-	v kostole - nový oltár, kazateľnica a sedadlá pre kňaza (podľa vlastného návrhu urobil akad. sochár Jozef Kliský);
	-	plynofikácia kostola + ústredné kúrenie - v lodi kostola podlahové (systém REHAU); v ostatných priestoroch radiátorové;
29.9.2002	-	posviacka oltára (J.E. Ján Sokol, arcibiskup - metropolita Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy);
2003	-	v kostole - nové kostolné lavice, koberce,
	-	nový ventilátor pre organ,
	-	na fare - nová pivnica, skleník a terasa;
2004	-	v kostole - nová spovednica podľa návrhu akad. soch. Kliského;
29.10.2005	-	vo svätyni kostola boli namontované indukčné výbojky, ktorých životnosť je 60000 hodín. Teda ich výmena by mala byť reálna až o 75 (sedemdesiatpäť) rokov (roku 2080)! (Ing. František Krasňan);
2006	-	generálna oprava zvonov: firma „Ivak Zvony“ vymenila na zvonoch zavesenie, elektroinštaláciu, rekonštruovala srdcia zvonov, spojazdnila aj malý zvon - „umieračik“. Zvony sú diaľkovo ovládateľné (aj z fary);
2008	-	rekonštrukcia sokla kostola; vybudovanie vyhrievaného bezbariérového vchodu do kostola.