Keď som sa zamýšľala nad témou tohtoročného Národného týždňa manželstva, uvedomila som si, že na slovo odkaz sa môže viazať veľa asociácií. Odkazom môže byť obyčajná správa, ale aj niečo, čo má vysokú hodnotu (kultúrny odkaz, dedičstvo), odkazy nájdeme v študijnej literatúre ako upozorňujúce poznámky, aby sme sa o danej téme či autorovi dozvedeli viac. Odkaz sa dá nájsť v mori vo fľaši, odkaz môže čakať pripnutý na chladničke, odkaz si ukladáme v mobile, dokonca vo Svätom písme nájdeme odkaz Boha pre nás ľudí. Naším manželstvom vysielame niekoľko odkazov – pre vlastné deti, ktoré v tom manželstve žijú s nami, pre našich príbuzných, ktorí sú nám buď oporou, alebo v horšom prípade škodcom, aj pre úplne cudzích ľudí, ktorí nás pozorujú len zvonka a vidia iba to, čo im vidieť dovolíme. Postupne tak prichádzam k zamysleniu, aký odkaz by malo v sebe niesť katolícke manželstvo. Pozrime sa na to od samého začiatku, čítaním v knihe Genezis. Aký odkaz v sebe nesie?
Odkaz, že Boh je láska. Áno, Boh žije v spoločenstve – Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý. To sa ešte takto otvorene v knihe Genezis nepíše. Ale my to už dnes vieme. Boli sme stvorení na tento Boží obraz spoločenstva lásky.
Odkaz, že máme svoje osobité poslanie. Všimnime si to. Najprv bol stvorený Adam, ktorému Boh predstavil svoj plán – má sa starať o raj Eden, má ho obrábať a strážiť, má pomenovať zver i vtáctvo, môže užívať plody všetkých stromov v raji okrem stromu poznania dobra a zla. Čiže Adam dostal poverenie starostlivosti a zodpovednosti, činorodej aktivity (práce?), dostal však od Boha aj príkaz poslušnosti voči svojmu Stvoriteľovi. Až potom bola stvorená žena. Z mužovho rebra, aby mu bola rovnocenná čo do hodnoty, ale nie rovnaká a s iným poslaním. Mala s Adamom vytvoriť spoločenstvo, byť mu nablízku, pomáhať mu v jeho úlohe, ktorú mu zveril Boh. To platí aj dnes. Muž a žena sú si v manželstve rovnocenní, ale nie rovnakí. Každý v ňom má svoju úlohu, danú Bohom. Keď sa týchto úloh manželia z rôznych dôvodov nedržia, narúšajú Boží plán a narúšajú aj svoj vzťah.
Odkaz, že máme spolu plniť Božiu vôľu. Adam bol ten, ktorý bol poučený Bohom, čo má robiť, čo môže a čo nesmie. Eva pri tom ešte nebola. Bola to Adamova úloha oboznámiť ju s vôľou Boha. Jej úlohou bolo Adama vypočuť, dôverovať mu. On mal byť hlava, ktorá zváži, čo treba robiť a ona mala byť srdce, ktoré prináša pokoj a odovzdanosť. Telo je živé, pokiaľ funguje hlava i srdce. Aj vzťah funguje, keď si obaja uvedomujú, čo od nich Boh chce. Lebo tento poriadok stanovil On.
Odkaz, že sa máme prijať takí, akí sme. Obaja boli nahí, ale nehanbili sa jeden pred druhým. Žili totiž ešte nedotknutí hriechom. Boli plní Božej milosti. Pozerali sa na seba samých aj vzájomne jeden na druhého čistým pohľadom. Prijali sa takí, akých ich Boh stvoril. Nemali potrebu pretvárať jeden druhého podľa vlastných predstáv, ešte boli plní čistej lásky, nie sebeckosti. My to dnes už také jednoduché nemáme. Stáva sa, že chceme partnera prerobiť, ale to vedie k zraneniam. Máme sa na seba pozerať tak, ako sa na nás pozerá Boh. S láskou a s rešpektom k našej slobodnej vôli. Ak sa nevieme navzájom prijať takí, akí sme, nevstupujme do manželstva. Ak už v manželstve sme, odovzdávajme toto neprijatie Bohu. Len on má moc s tým niečo urobiť.
Odkaz, že pokušenia treba zdolávať. Šťastný život v Božej prítomnosti bol narušený pokúšaním diabla, ktorý nenávidí Boha a nenávidí ľudí, lebo majú k Bohu blízko a Boh má blízko k nim. Diabol vždy nájde naše slabé miesto a tam zaútočí. Vie, kde má najväčšie šance uspieť. Dáva aj prvým ľuďom neodolateľnú ponuku: budete ako Boh! Kto by takej ponuke odolal? Eva neodolala a muž neurobil nič, aby jej otvoril oči. Zabudol, že on je ten, komu Boh zveril starostlivosť o všetko živé na zemi, teda aj o ženu. Zabudol, že dostal príkaz nejesť zo stromu poznania dobra a zla. Nechal sa zviesť lákavým ovocím a túžbou po moci. Alebo to bola ľahostajnosť a lenivosť prevziať zodpovednosť? Zbaviť sa svojej úlohy ochrancu a preniesť svoju povinnosť starostlivosti na ženu? Koľkým sa to stáva aj dnes. Poučme sa, uvedomujme si, že ak prehovorí naša pýcha alebo nezodpovednosť a lenivosť, naletíme diablovi, stratíme Božiu milosť a začneme sa na seba pozerať nečistým pohľadom. Adam a Eva už nezvládajú pohľad na svoju nahotu, ušijú si zásterky a skrývajú sa aj pred Bohom. Hriech kriví naše pohľady, názory, ničí vzájomné vzťahy, manželstvo a vzďaľuje nás od Božej lásky.
Odkaz, že Boh vidí aj v skrytosti. Čokoľvek vo vzájomnom vzťahu prežívame, Boh to vie. Aj keby sme to dokázali utajiť pred deťmi, rodičmi, susedmi, pred Bohom nič neutajíme. Vie to, ale chce to počuť od nás. Každého z nás volá do osobného rozhovoru: „Kde si? Čo si to urobil? Prečo?“ Hľadáme výhovorky? To nie ja, to on je na vine, že sa to medzi nami pokazilo... Výhovorky nás naďalej vzďaľujú – od seba navzájom, aj od Božieho milosrdenstva.
Odkaz, že Boh nás v tom nikdy nenechá samých. Áno, pre neposlušnosť prichádza trest, človek to už nikdy nebude mať v živote ľahké, ale prichádza aj Boží prísľub – ja napravím, čo ste vy dvaja pokazili. Diabol raz bude porazený. Vďaka žene a jej potomstvu. Vďaka Márii, ktorá prijala Božiu vôľu, ktorú sám Boh prostredníctvom svojho anjela Gabriela nazýva „milostiplnou“, prichádza na svet Boží Syn. Ježiš tu odvtedy ostal s nami v Eucharistii – ako živý Chlieb z neba, ktorý sa nám stáva posilou v našich ťažkých dňoch.
Uzavrieť sviatostné manželstvo pred Božou tvárou neznamená, že manželstvu sa vyhnú problémy a ťažkosti. Uzavrieť sviatostné manželstvo pred Božou tvárou znamená, že Boh je v tom s nami. Že len na nás záleží, či tento jediný povolený manželský trojuholník muž, žena a Boh prinesie svoje ovocie, alebo z neho Boha vystrčíme von a budeme si chcieť v živote poradiť bez neho. Ako však povedal svätý Ján Pavol II.: „Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.“ A o tom je katolícke manželstvo.
