S blížiacimi sa vianočnými sviatkami narastá počet vecí a udalostí, ktoré chce človek stihnúť. Jednou z tých najdôležitejších, ktorú máme v advente určite absolvovať, je dobrá svätá spoveď. Nepodceňujme jej prípravu. Ak ideme na svätú spoveď dvakrát do roka a vyznáme sa len z pár hriechov, zrejme žijeme v nejakom sebaklame o vlastnej dokonalosti.
Čo znamená vykonať si dobrú svätú spoveď? Možno máme o tejto sviatosti skreslené predstavy, tak si to trochu zhrňme:
a) Dobrá svätá spoveď nezávisí od našich pocitov. Nie je to záležitosť emočná. To však neznamená, že emócie sa nikdy neprejavia. Možné to je. Plač, slzy, úsmev, dojatie, smútok, radosť, bolesť nad stavom vlastnej duše, čokoľvek, čo je človeku prirodzené, sa môže prejaviť aj pri svätej spovedi. Ale aj keď nič z toho na nás nepríde, je to v poriadku.
b) Dobrá svätá spoveď nezávisí od toho, ako dlho s nami kňaz hovorí. Či nám poradí a porozpráva toho viac, alebo si len vypočuje naše hriechy a nepovie nič, či nás láskavo povzbudí, alebo nás vyhreší a doslova nám „naloží“, to neurčuje „kvalitu“ spovede. Kňaz môže na nás reagovať rôzne. Keď nás jeho slová povzbudia, buďme vďační, keď nebudú našim ušiam lahodiť, cvičme sa v pokore. Tá nám často chýba.
c) Dobrá svätá spoveď závisí od nášho úmyslu. Uvedomujeme si, že do spovednice prichádzame za Pánom Ježišom, aby nám On skrze kňaza odpustil naše previnenia? Denne sa prehrešujeme voči láske k Bohu, k blížnym či k sebe samému. S akým úmyslom teda vstupujeme do spovednice? Splniť si povinnosť? Alebo si uvedomujeme, že potrebujeme odpustenie? Predpokladom dobrej svätej spovede je úmysel vyznať pred Bohom všetko, čím sme svoju dušu a svoje telo poškvrnili, nič vedome nezatajiť a hriechy oľutovať. Poprosiť o odpustenie Boha i ľudí, ktorým sme ublížili rečami či skutkami. A zanedbaním dobrého. Kto si pri spytovaní svedomia vždy uvedomí, kedy a kde zanedbal príležitosť vykonať dobrý skutok?
d) Dobrá svätá spoveď začína dobrou prípravou. Doma. Nestačia 2 minúty pri čakaní v rade. Ak zalovíme v mysli a vynorí sa nám pár hriechov, sme na dobrej ceste. Ale ešte nie v cieli. Znamená to, že naše svedomie rozlišuje, čo je dobré a čo nie. Ale čím zriedkavejšie využívame sviatosť zmierenia, tým menší pocit viny cítime. Svedomie sa musí totiž pravidelne udržiavať. Ak si ho nespytujeme pravidelne, otupieva, „zabúda“, hriechy sa nám stanú také všedné, že už ich za hriechy často ani nepovažujeme. Naopak, čím častejšie sa ponárame do svojho vnútra, čím častejšie skúmame, či milujeme Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou, celou svojou silou a blížneho ako seba samého, tým viac odhaľujeme, ako málo skutočnej lásky v sebe máme a že to Božie milosrdenstvo a odpustenie skutočne potrebujeme. Naša myseľ je zradná, zabúda, preto platí, že čím dlhšia doba uplynula od poslednej sviatosti zmierenia, tým dlhší čas musíme tráviť zamyslením nad sebou samým. Existuje množstvo spovedných zrkadiel, ktoré nám pomáhajú hlbšie sa ponoriť do svojho vnútra a odhaliť zlo, ktoré sa v nás a cez nás prejavilo. Spovedné zrkadlo je v modlitebných knihách, prispôsobené veku – od detského, cez spytovanie svedomia pre mládež až po spytovanie svedomia pre dospelých. Komu v dnešnej dobe vyhovuje elektronická verzia, nájde toho na internete dosť. Jedno z mnohých je aj tu, je to príprava na generálnu svätú spoveď, ale poslúži dobre aj inokedy: https://modlitba.sk/?p=11775
e) Dobrá svätá spoveď nezávisí od toho, či svoje hriechy vyslovíme rýchlo alebo pomaly. Dôležité je, aby im kňaz rozumel. Niektoré nepotrebujú žiadny komentár, pri niektorých je vhodné uviesť okolnosti, aby kňaz lepšie pochopil, z akej situácie vyplynuli a potom nám môže poradiť, ako sa v podobnej situácii zachovať v budúcnosti. Nerozprávame ani zbytočne veľa, aby sme sa ukázali „v krajšom svetle“. Ak by sme chceli poukázať na to, že veď to všetko nie je až tak veľmi naša vina, lebo niekto iný nás „navádzal,“ prehrešujeme sa pýchou. Hľadajme brvno vo vlastnom oku, nie smietku v cudzom. Pri ťažkých hriechoch je však potrebné uviesť aj ich počet. Napr. koľkokrát sme vynechali sv. omšu v nedeľu a v prikázaný sviatok. Keď si nepamätáme počet ťažkých hriechov presne, tak uvedieme aspoň približne. Možno budeme cítiť, že nám z toho horia líca, ale to je diablova taktika, pri páchaní hriechov nám hanbu berie a pri spovedi dvakrát vracia. Boh o tom vie, ale k odpusteniu patrí aj pokora a schopnosť vyznať svoje hriechy nahlas. Boh nám k pokore pribalí aj odvahu, ak ho o to poprosíme.
f) Dobrá svätá spoveď je vtedy, keď je platná. To znamená, že kajúcnik vyzná všetky hriechy, na ktoré si spomenie (vedome zamlčať hriechy je ťažkým hriechom, spoveď je neplatná a svätokrádežná), ľutuje ich (ľútosť predpokladá, že sa človek chce v budúcnosti každému hriechu vyhýbať), dá si konkrétne predsavzatie, v čom sa chce zmeniť k lepšiemu, dostane rozhrešenie (kňaz nemôže udeliť rozhrešenie človeku, ktorý svoje hriechy neľutuje a nechce ich napraviť, napr. žije v spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým neuzavrel sviatostné manželstvo a nemieni to nijako zmeniť, alebo ak napr. človek niekomu ukradol peniaze a nemieni ich vrátiť, nechce napraviť škodu a pod.) a vykoná zadosťučinenie, resp. pokánie, ktoré mu kňaz udelí.
Na sviatosť zmierenia sa pripravujme modlitbou k Duchu Svätému. Každý náš hriech si odtrpel Pán Ježiš pri mučení, ktoré podstúpil. Dostal údery bičom za každé naše ohováranie, opilstvo, nečisté myšlienky či skutky, za našu neúctu k posvätným veciam, za znesväcovanie nedele, za naše podvody a klamstvá, za neúctu k životu, za ponižovanie manžela/ky, za neveru, za ľahostajnosť vo viere, za bezbožný život bez modlitby, za našu pýchu, keď si sme si mysleli, že by sme sa vedeli bez Boha v živote lepšie zariadiť, za...(doplňme si každý svoje...) Za nás Pán Ježiš prosí stále: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ A my prosme tiež: „Pane Ježišu, odpusť nám...“
A ešte niečo na záver. Modlime sa za svojho spovedníka. Aby k nám skrze jeho ústa prehovoril Duch Svätý. Vzdajme Bohu vďaku za to, že nám ho poslal ako sprostredkovateľa Jeho milostí. Vyprosujme mu tiež dary Ducha Svätého, trpezlivosť, lásku, múdrosť, pokoj a aj zdravie. Nie je to jednoduché sedieť hodiny v studenej spovednici v zime, či v dusnej v lete a najmä, ak tam sedí sám a čaká, či vôbec niekto príde. Berieme našich kňazov a spovedníkov často ako samozrejmosť, ale kríza duchovných povolaní o pár rokov spôsobí, že to samozrejmosťou nebude. Preto nezabudnime: modlime sa...
Na záver ešte jeden výborný článok k tejto téme: https://www.slovoplus.sk/ked-ma-knaz-vyhodi-zo-spovednice
