Prikázané sviatky

Katechizmus katolíckej cirkvi nám pripomína: "Starý (zjavený) zákon je prvou fázou zjaveného zákona. Jeho morálne predpisy sú zhrnuté v desiatich prikázaniach.  Prikázania Desatora kladú základy povolania človeka stvoreného na Boží obraz. Zakazujú, čo sa protiví láske k Bohu a k blížnemu, a predpisujú, čo je pre ňu podstatné. Desatoro je svetlo poskytnuté svedomiu každého človeka, aby mu ukázalo Božie volanie a Božie cesty a chránilo ho pred zlom:

Boh „napísal na tabule [zákona] to, čo ľudia nečítali vo svojich srdciach“." Poznáme tretie prikázanie: Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.

Boží ľud už od čias Mojžišovho zákona poznal stanovené sviatky, počnúc Veľkou nocou (Paschou), aby si pripomínal obdivuhodné skutky Boha Spasiteľa, vzdával mu za ne vďaky, udržiaval na ne spomienku a učil nové generácie prispôsobovať im ich správanie. V období Cirkvi, medzi Kristovou Veľkou nocou uskutočnenou raz navždy a jej zavŕšením v Božom kráľovstve, je liturgia, slávená v stanovených dňoch, úplne preniknutá novosťou Kristovho tajomstva.

Pre katolíka je sviatočným dňom každá nedeľa v roku a prikázané sviatky. Nedeľný kult spĺňa morálny príkaz Starej zmluvy, z ktorého preberá rytmus a ducha tým, že každý týždeň oslavuje Stvoriteľa a Vykupiteľa vlastného ľudu.  Pri rešpektovaní náboženskej slobody a spoločného dobra všetkých sa kresťania majú pričiniť o to, aby nedele a prikázané cirkevné sviatky boli zákonom uznané za sviatočné dni. Kresťania majú dávať všetkým ľuďom verejný príklad modlitby, úcty a radosti a obhajovať svoje tradície ako cenný prínos k duchovnému životu ľudskej spoločnosti. Ak zákonodarstvo krajiny alebo iné dôvody zaväzujú ľudí pracovať v nedeľu, nech sa aj napriek tomu prežíva tento deň ako deň nášho vyslobodenia, ktorý nám dáva účasť na „slávnostnom zhromaždení“, na spoločenstve „prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi“ (Hebr 12,22-23) . Cirkev zachováva tento Boží príkaz a  ustanovuje veriacim „svätiť prikázané sviatky“ a „v nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši“. Vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať. Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa.

Prikázané sviatky:

1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky – 1. januára

V tento deň si Cirkev pripomína Pannu Máriu ako Bohom vyvolenú Matku Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorej zveruje celý nastávajúci rok. Slávime materstvo Panny Márie.

2. Zjavenie Pána – 6. január

Tento sviatok zahŕňa v sebe tri udalosti:

Pán Ježiš sa zjavuje mudrcom z východu.
Pán Ježiš prijíma od Jána Krstiteľa krst.
Pán Ježiš robí urobil svoj prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej.

3. Nanebovstúpenie Pána – pohyblivý sviatok – 40. deň po Veľkej noci

Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba. Táto slávnosť nemá pevný dátum, lebo závisí od dátumu Veľkonočnej nedele a tá sa slávi každý rok v iný deň.

4. Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi ( – pohyblivý sviatok – štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice)

Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii. V nej je prítomný Pán Ježiš pod spôsobom chleba a vína.

5. Svätých Petra a Pavla, apoštolov – 29. jún

Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo r. 67. Peter bol ukrižovaný dole hlavou a Pavol bol sťatý.

6. Nanebovzatie Panny Márie – 15. august

Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť. S telom i dušou bola vzatá do neba.

7. Všetkých svätých – 1. november

Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc. Svätá Cirkev zasvätila každý deň v roku úcte niektorého svätého alebo svätice, aby ich svätý život bol pre nás príkladom.

8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie – 8. december

Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu. Veď sa mala stať matkou Božieho Syna.

9. Narodenie Pána – 25. december

Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Nepoznáme ani deň, ani mesiac, ba ani presný rok jeho narodenia. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.

Neprikázané sviatky - slávia sa ako slávnosť, nespadajú však pod cirkevný príkaz povinnej účasti na sv. omši

1. Obetovanie Pána – 2. februára
2. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie – 19. marca
3. Veľkonočný pondelok – (pohyblivý)
4. Zvestovanie Pána – 25. marca
5. Turíčny pondelok – (pohyblivý)
6. Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – (pohyblivý)
7. Sv. Cyrila a Metoda – 5. júla
8. Narodenie Panny Márie – 8. septembra
9. Sedembolestnej Panny Márie – 15. septembra
10. Sv. Štefana, prvého mučeníka – 26. decembra