Dejiny farnosti...

Základným pramenným dielom pre dejiny Farnosti Veľké Lovce je kniha

„SERIES PAROCHIARUM ET PAROCHORUM ARCHIDIOECESIS STRIGONIENSIS“

AB ANTIQUISSIMUS TEMPORIBUS USQUE ANNUM MDCCCXCIV.

(STRIGONII, TYPIS GUSTAVI BUZÁKOVICS MDCCCXCIV.):

kde je o Veľkých Lovciach na str. 184 uvedené:

Nagylóth.

In Archi-Diaconatu Barsensi . Vice-Archi-Diaconatu Verebélyensi. E filia Ohaj 1787. Capellania localis, 1809. Parochia erecta. Matricae ab 1787. Ecclesia ad Stam Mariam Magdalenam. Lingua slavica. Patronus: Fundus religionis.

 

Veľké Lovce sa nachádzajú v archidiakonáte Tekovskom. Vicearchidiakonáte Vrábeľskom. V roku 1787 z filiálky farnosti Dolný Ohaj ustanovená miestna kaplánka. Ako farnosť zriadená v roku 1809. Matriky vedené od roku 1787. Kostol je zasvätený Sv. Márii Magdaléne. Reč slovenská. Patrónom farnosti je Náboženská základina.

 

1716 Apr. 30. -       Cziffery Stephanus, Licentiatus in Nagy- és Kis-Lóth.
1787  Sept.  1.      -    1795  Aug.  25.    P. Dvorák Julianus, Ex-Paulinus, Capellanus localis.  
1795 Oct. 13. - 1798 Jan. 21. Vincze Joannes, Capellanus localis.
1798 Oct. 3. - +1812 Maii 7. Jacobus, Capellanus localis, 1809, Parochus.
1812 Aug. 4. - +1836 Nov. 19. Bachta Franciscus (57 ročný)
1837 Mart. 28. - +1861 Jun. 11. Gardtner Aloysius (69 ročný)
1861 Sept. 26. -       Várady Carolus 1892, emeritus, +1895
1891     -       Horánszky Stephanus adm. in spiritualis

 

*

 

V roku 1787 bol v obci postavený neskorobarokový kostol na návrší (tzv. Zákostolie), kde doteraz stojí kamenný kríž z roku 1923. Zároveň s postavením kostola bola v obci zriadená kaplánka. V blízkosti bol postavený aj kostol reformovanej cirkvi. Oba však zanikli po požiaroch v rokoch 1899 -1901.

Terajší rímskokatolícky kostol (v poradí ide o tretí rímskokatolícky kostol, oba predošlé postihol rovnaký osud – vyhoreli) sa začal stavať v roku 1904. Na stavbu sa použilo asi 90000 kusov tehál z kláštora Mariačalád. Kláštor bol totiž silne poškodený požiarom v roku 1863 a bolo nutné pre stavbu novej strechy odstrániť vrchné poschodie, taktiež úrady vydali rozhodnutie na zníženie veží kláštorného kostola. Zo zničeného kláštorného kostola Mariačalád boli do tunajšieho kostola prenesené i mramorové stĺpy podopierajúce chór, nejaké sochy, kalichy a iné bohoslužobné zariadenia, ktoré sa ešte nachádzali v kláštore. Nakoniec v roku 1956 bola prevezená baroková socha Panny Márie, ktorá bola umiestnená vedľa farského kostola. (Krátko pred novým rozdelením diecéz - 14.2.2008 - bola socha odvezená na generálnu opravu do Trnavy). Kostol bol dokončený v roku 1906, tri vitrážové okná nachádzajúce sa nad oltárom boli inštalované v roku 1907. Tieto dali vyrobiť na vlastné náklady farníci. Dosvedčuje to i nápis, kde je uvedený rok a tiež mená farníkov, ktorí na ne prispeli. Dňa 9. októbra roku 1910 bol kostol slávnostne posvätený biskupom Medardom Kohlom a zasvätený Veľkej Matke Uhorska. Neskôr, už po utvorení I. Československej republiky a definitívne po roku 1945, bol titul kostola zmenený na Materstvo Blahoslavenej Panny Márie.

V päťdesiatych rokoch, keď nastalo rušenie kláštorov a prenasledovanie kňazov, štátna bezpečnosť chcela odvliecť aj pána farára Barátha. Tomu však zabránili farníci, ktorí s odvahou strážili faru vo dne i v noci. Až dokiaľ nebezpečenstvo nepominulo. V období socializmu vo farnosti, nakoľko to len bolo možné, fungovali rôzne duchovné aktivity veriacich, tiež sa zachovali procesie na nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania, Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, Božského srdca Pána Ježiša a Nepoškvrneného srdca Panny Márie.

Počas pôsobenia farára Jána Hlinku bola postavená nová predná časť fary z pálenej tehly. (Pôvodná fara bol dlhý dom z nepálenej tehly.) Táto farská budova existovala do roku 1999, kedy bola rozobraná. V rokoch socializmu tu udržiaval duchovný život pán farár Mesko, on dal v roku 1976 preliať jeden zvon kostola, ktorý bol prasknutý. Svedčí o tom aj nápis na zvone. Nakoľko tu pôsobil 28 rokov, pamätá si na neho veľa farníkov.

Príchodom duchovného otca Mons. ThLic. Karola Krajčiho prišiel nový duch zmien do farnosti. Keďže kostol nutne potreboval rekonštrukciu, tá sa začala už v roku 1990. Najskôr sa začalo s vonkajšími prácami. Bol vymenený celý krov na streche i na veži a položená nová medená krytina na vežu a alukryt na strechu. Vlhké múry kostola sa odizolovali a pristavala sa nová väčšia sakristia s dôrazom na zachovanie pôvodného výzoru kostola. Táto lepšie zodpovedá súčasným pastoračným potrebám a tiež hygienickým požiadavkám.

Postupne práce prešli i do interiéru kostola. Lurdská jaskyňa bola premiestnená napravo vedľa kostola, urobila sa nová elektroinštalácia a rekonštrukcia hlavného oltára a organu. Chátrajúca a vlhká maľovka bola nahradená novou. Bočné okná na lodi kostola poškodené ešte od leteckých náletov z II. svetovej vojny boli vymenené za nové. Schátralá kazateľnica a bočný oltár boli nahradené dvomi novými bočnými oltárikmi. V roku 1997 akad. maliar J. Rojko namaľoval maľbu Posledná večera na klenbu nad oltárom. V roku 2002 bola v kostole vymenená podlaha, inštalované podlahové kúrenie. Prelomom však je výmena dreveného obetného stola za stabilný kamenný oltár, ktorý zodpovedá dôstojnosti obety, ktorá sa na ňom slávi. Slávnostnú posviacku oltára vykonal dňa 29.9.2002 arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol metropolita. Kamenný oltár a zastavenia krížovej cesty (drevorezba) visiace na stenách kostola sú dielami nášho rodáka akad. sochára Jozefa Kliského. V roku 2008 bol vybudovaný bezbariérový vchod do kostola.

Nakoľko vo farnosti neboli vhodné priestory pre rôzne farské a pastoračné činnosti, rozhodlo sa o vybudovaní nového farského centra. So stavbou sa začalo 5. júla 1996 a dokončená bola v roku 1999. Následne sa rozobrala stará chátrajúca farská budova. Vysviacku farského centra vykonal 5. júla 2000 Ján Sokol arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Priestory farského centra sú dnes hojne využívané na rôzne farské aktivity.