Pre veriaceho katolíka by malo byť samozrejmosťou, že okrem modlitby, aktívnej účasti na bohoslužbách a sviatostného života berie do rúk pravidelne aj Sväté písmo a číta slová inšpirované Svätým Duchom. Už svätý Konštantín pri preklade Svätého písma do staroslovienčiny vo svojej básni Proglas (Predslov k svätému evanjeliu) hovorí, že každý národ má mať nárok na svoj vlastný jazyk a písomníctvo, okrem iného aj preto, aby vo svojom jazyku mohol poznávať Boha, vtelené Božie Slovo (Ježiša Krista) a tak rozvíjať pravú nábožnosť a zdokonaľovať aj svoju vieru:
„Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.“ (Proglas, ukážka)
Každý z nás si musí položiť otázku, či venuje Božiemu slovu dostatočnú pozornosť a aj si pravdivo odpovedať. Pápež František upozorňuje na to, že je dôležité čítať posvätné texty a učiť sa z nich správnym postojom, hodnotám a uvádzať ich potom do praxe, do života. Apeluje aj na kňazov, aby „vysvetľovali Sväté písmo a všetkým umožnili mu porozumieť. Pretože je to kniha ľudu, tí, čo sú povolaní byť služobníkmi Slova, musia cítiť silnú potrebu spraviť ju dostupnou pre vlastné spoločenstvo.“ Niekedy nie je jednoduché poradiť si s výkladom Božieho slova, obyčajný človek bez teologického vzdelania nepozná všetky okolnosti, ktoré sprevádzajú konkrétne udalosti zachytené vo Svätom písme. Napríklad Pán Ježiš hovorí: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“ (porovnaj Mk 10, 24-27 a Mt 19, 23-26) Pri týchto slovách sa zarazíme aj my a uvažujeme, ako to Ježiš myslel. Kto je podľa neho boháč? Vzťahujú sa jeho slová aj na mňa, alebo to skutočne závisí od hmotného majetku – čo je však meradlom bohatstva? Mal na mysli skutočnú ihlu a dospelú ťavu? To sa z ľudského pohľadu vážne nedá. V jeho časoch sa však „uchom ihly“ nazýval aj otvor v mestských hradbách, ktorým by snáď mladá ťava mohla prekĺznuť, ak by sa zbavila nákladu a podarilo sa ju nejako dostať „na kolená“. Vzhľadom na túto okolnosť sa teda slová Pána Ježiša dajú vysvetliť dvojako a dávajú aj viaceré podnety na zamyslenie. Aj keď sa pristavíme pri význame slov ucho ihly, podstata tých slov je o inom, nie o tom, akí bohatí sa cítime, ale o našom postoji k Bohu a k ľuďom. Či si uvedomujeme svoju závislosť na Bohu, alebo sa cítime sebavedomo sebestační. Či dôverujeme Bohu, dokážeme sa vzdať svojho "nákladu", alebo sa nikdy neuspokojíme s tým, čo máme a naháňame sa aj za zbytočnosťami, ktoré nepotrebujeme. A Boha tak odsúvame na vedľajšiu koľaj a v postoji k ľuďom používame drzosť a „široké lakte“. Mohli by sme v rozjímaní nad týmto textom ešte pokračovať, ale to nie je teraz cieľom tohto článku. Tento príklad mal slúžiť na uvedomenie si toho, že máme povinnosť čítať Sväté písmo, ale ak niečomu nerozumieme, hľadajme odpovede u kompetentných. Pýtajme sa kňaza, alebo sledujme výklady katolíckych teológov, riaďme sa učením Učiteľského úradu Cirkvi. Nech nás však naša neznalosť všetkých okolností neodrádza od čítania Svätého písma. Boh sa v ňom prihovára osobitým spôsobom každému z nás. On chce, aby sme mu venovali pozornosť, aby sme čítali a počúvali, čo nám hovorí. Jeho slovo je živé a aktuálne v každom čase. Ak si nájdeme čas na počúvanie rádia, hudby, sledovanie seriálov, filmov a čítanie novín, o čo viac by sme si mali nájsť čas na čítanie Božieho slova. Majme Sväté písmo na viditeľnom mieste, aby sme po ňom mohli kedykoľvek siahnuť. Aj keď len na pár minút, pár viet.
Sväté písmo sa považuje za knihu kníh. Patrí k najpredávanejším a najčastejšie vydávaným publikáciám na svete. Viete o tom, že kompletná Biblia bola v roku 2021 dostupná v 719 jazykoch? Vyplýva to z správy Spojených biblických spoločností za rok 2021, ktorú zverejnila Nemecká biblická spoločnosť. Aspoň niektorú časť Svätého písma už môžu čítať celkovo v 3 524 jazykoch. Biblické spoločnosti pracujú na záväzku preložiť aspoň niektoré časti Biblie do ďalších 1 200 jazykov. Chcú to stihnúť do roku 2038. (Viac si môžete prečítať tu: https://svetkrestanstva.postoj.sk/102758/pismo-je-kompletne-dostupne-v-719-jazykoch-pribudlo-v-asturcine-ci-santalcine?utm_source=svet-krestanstva&utm_medium=email&utm_campaign=Vat+sedma+1.4.2022-podporovatel&utm_content=519)
Máte túto knihu doma aj vy? Je opotrebovaná čítaním, alebo je nedotknutá v knižnici a sadá na ňu prach?
„Je mojím vrúcnym prianím, aby sa Božie slovo stále viac slávilo, poznávalo a šírilo.“ Týmito slovami pápež František povzbudzoval Cirkev na záver Jubilea milosrdenstva, aby kládla Sväté písmo čoraz väčšmi do centra svojho života a svojho pastoračného pôsobenia.
V nedeľu 22. januára oslávime v poradí štvrtú Nedeľu Božieho slova. Jej mottom je úryvok z Prvého Jánovho listu (1,3): «Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám». Tento tematický sviatok ustanovil pápež František apoštolským listom Aperuit illis pri 1600. výročí smrti sv. Hieronyma v septembri 2019. Slávi sa v čase prebiehajúcej synody o kráčajúcej Cirkvi a v čase Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Pred Nedeľou Božieho slova Katolícke biblické dielo prináša na svojej webstránke www.kbd.sk logo nedele, domácu liturgiu prejavenia úcty Biblii, nótu o nedeli Božieho slova, Apoštolský list vo forme motu proprio Svätého Otca Františka Aperuit illis, ktorým sa ustanovuje slávenie Nedele Božieho slova a Intronizáciu Božieho slova vo svätej omši. (pozri viac informácií na: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230119015)
