V piatok po sviatku Nanebovstúpenia Pána začína novéna k Duchu Svätému. Podobne ako Ježišovi učeníci, ktorí jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami i s Ježišovou matkou Máriou, máme aj my v modlitbe prosiť o pomoc Ducha Svätého.
Nášmu chápaniu je táto tretia Božská osoba asi najviac vzdialená. Učíme sa, že Boh Otec nás stvoril, Syn vykúpil a Duch Svätý nás posväcuje. Hoci v Starom zákone sa konkrétne o Duchu Svätom nedočítame, jeho pôsobenie nám odhaľuje až Nový zákon, kresťanskí teológovia sa domnievajú, že Najsvätejšia Trojica existovala vždy. Nepochopiteľné tajomstvo trojjedinosti Boha, ktorý bol, je a bude... Každý z nás by mal začínať i končiť deň „V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého,“ teda vyznaním viery v trojjediného Boha. Sviatok Zoslania Ducha Svätého nám ponúka príležitosť zamyslieť sa nad pôsobením Ducha Svätého v našich vlastných životoch.
Väčšina z nás sa s ním prvý raz „stretla“ v čase, ktorý si nemôžeme pamätať – pri našom vlastnom krste. A odvtedy pôsobí v našich životoch. Tým, že je neoddeliteľnou súčasťou Otca i Syna, je neustále prítomný pri všetkých úkonoch, ktoré robíme ako veriaci ľudia. Krstom sa naše telá stali chrámom Ducha Svätého (porov. 1 Kor 6, 19). Podľa toho, v akom stave tento chrám udržiavame, tak pociťujeme aj Jeho pôsobenie. Ak nás niečo/niekto pohýna smerom k Bohu, tak je to On. Pomáha nám odhaľovať naše vlastné hriechy a zlyhania, keď sa pripravujeme na sviatosť zmierenia a dodáva nám odvahu vyznať ich pred kňazom. Prijímame ho, keď prijímame Eucharistiu. Vieme, že v hostii je ukrytý Ježiš, no už menej si uvedomujeme, že keď prijímame Syna, prijímame zároveň Otca i Svätého Ducha. Prijímame celú Najsvätejšiu Trojicu. Oni sú totiž stále spolu, tri osoby, ale pritom jeden Boh. Duch Svätý nás zvláštnym spôsobom naplnil pri sviatosti birmovania a takto by sme mohli vymenovať všetky sviatosti, ktoré Cirkev ponúka, On je prítomný všade, On je ten, ktorý spôsobí, že sviatosti „fungujú“. Keby sa vás niekto opýtal, ako cítite prítomnosť Ducha Svätého vo svojom živote, čo by ste mu odpovedali?
Pápež František vo svojej katechéze v októbri 2021 hovorí: „On je ten, kto mení srdce, nie sú to naše skutky. Srdce mení on. Nie naše konanie, ale pôsobenie Ducha Svätého v nás mení srdce! On je ten, kto vedie Cirkev, a my sme povolaní poslúchať jeho pôsobenie, ktoré sa deje kdekoľvek a akokoľvek on chce. ... Dobrým duchovným cvičením môže byť napríklad prečítať si zoznam od svätého Pavla a pozrieť sa na svoje vlastné správanie, aby sme videli, či tomu zodpovedá, či je náš život naozaj podľa Ducha Svätého, či prináša toto ovocie. Prináša môj život tieto plody? Lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť? Napríklad prvé tri vymenované slová sú láska, pokoj a radosť: podľa nich rozpoznávame človeka, v ktorom prebýva Duch Svätý. Človek, ktorý je pokojný, radostný a milujúci: v týchto troch črtách vidíme pôsobenie Ducha.“ (https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-10/katecheza-o-liste-galatanom-14-ovocie-ducha-svateho.html)
Duch Svätý nám dáva vieru. Vkladá do srdca bázeň pred Bohom. Pokoru. Múdrosť. Nie tú ľudskú múdrosť, za ktorú je možné získať ocenenia a diplomy. Pápež František pripomína, že darom Ducha Svätého je múdrosť ako milosť dívať sa na svet Božími očami. Učí nás rozlišovať, čo je v Božích očiach dobré a čo zlé. Duch Svätý nám dáva dar rozumu – rozumom túžime poznať pravdu, poznávať Boha, hľadáme ním zmysel svojho života, ktorý spočíva v láske k Bohu a k blížnym. Dostávame dar rady – keď sa potrebujeme rozhodnúť v dôležitých životných situáciách, voláme na pomoc Svätého Ducha a čakáme jeho radu, impulz, ktorým by nám ukázal, čo je Božou vôľou, na ktorú cestu vykročiť. V rôznych náročných životných situáciách a skúškach nám Duch dáva dar sily – vytrvať, postaviť sa zlu na odpor, premáhať pokušenia, zdolávať prekážky a nestrácať pritom odvahu, optimizmus a vnútornú radosť, že Boh je so mnou. Jeho ďalší dar – poznanie – sa nazýva aj darom umenia žiť ako kresťan. Je to schopnosť spoznať, čo nám Boh vo svojom Slove hovorí, čo od nás chce, ako máme uskutočňovať Jeho slová v našom živote. Dar nábožnosti nás zakoreňuje v Bohu. Vôbec tu nejde o vonkajšie formálne prejavy, ale o vnútorný postoj. Keď v Boha nielen veríme, ale čo je dôležitejšie, že mu dôverujeme a milujeme ho s detskou odovzdanosťou ako svojho Otca, ktorý vie, čo je pre nás najlepšie. Dôverovať Bohu za každých okolností, aj keď sa nám to zdá skoro nemožné, to je dar zbožnosti.
Kedy teda cítime pôsobenie Ducha Svätého? Roy Hendy podáva toto svedectvo: „Keď som mal tridsaťosem rokov, bol som verný rímskokatolík. Mal som sedem detí. Bol som verný katolík. Každú nedeľu som chodil do kostola, ale nikdy som nečítal Bibliu. Nikdy som deťom nehovoril o Bohu, každú nedeľu chodili do kostola, ináč... Bol som veľmi násilným, veľmi zlým otcom, veľa som pil a fajčil. Chodil som na celonočné večierky so svojou manželkou. Moja manželka je veľmi malá a obyčajne som ju niesol domov, lebo nebola schopná kráčať. A vo veku 38 rokov som si uvedomil skutočnosť svojho krstu. Vedel som, že keď ma pokrstili, stalo sa so mnou niečo úžasné. Keď ma pobirmovali, mal som asi 13-14 rokov. Sú to sviatosti Cirkvi a sú veľmi vzácne. V prvých storočiach ranej Cirkvi, keď niekoho pokrstili, pobirmovali a prijal Eucharistiu, niečo sa skutočne stalo. Duch Svätý uschopnil toho človeka, aby mohol žiť novým životom. Vo veku 38 rokov som neveril tomu, že Boh by mohol prísť a zmeniť môj život. Niekto mi povedal o Ježišovi. Povedal mi, že Ježiša zabili a zomrel na kríži za mňa. Nedávalo mi to zmysel a napriek tomu som bol stále násilný, pil som, nadával, ale aj tak som každú nedeľu chodil do kostola a pristupoval k sv. prijímaniu. Ale ktosi mi povedal, že Ježiš visel na kríži za mňa. A jeden mladý kňaz sa modlil za mňa i za manželku, aby podstata krstu a sv. prijímania urobila to, čo má urobiť - aby sa naplnili. Modlil sa za mňa v mojom dome, ale nič sa nestalo. O dva dni neskôr som bol v garáži pri aute a mysľou mi prebehlo slovo: Kajaj sa, ľutuj svoje hriechy. Nerozumiem, prečo som dostal tieto slová, ale vtedy som mal na mysli tieto slová: ”Ľutuj svoje hriechy.” Kľakol som si v garáži a začal som plakať. A potom som Bohu povedal, že mi je naozaj ľúto, že som bol taký zlý otec, že ľutujem, že som toľko pil. Povedal som Bohu, že ľutujem svoje oplzlé rozprávanie a nadávky, a zdalo sa mi, že som zakúsil Božiu lásku. Trvalo to asi hodinu. Bežal som k manželke, veľmi rozrušený a povedal som jej, že v garáži mi Boh povedal, že ma má veľmi rád. Mal som dojem, že Ježiš skutočne zomrel za moje hriechy. Moja manželka ma objala, veľmi vzrušená a povedala, že to isté sa jej stalo deň predtým. O dva dni sme šli na veľkú oslavu, kde bolo veľa piva. Prišli sme k dverám a nemohli sme vojsť dnu. Otočili sme sa a vrátili sa domov. Užasnuté deti nemohli pochopiť, čo sa mi stalo. Niektoré z detí sa o dva-tri roky neskôr stali kresťanmi na základe toho, čo sa mi stalo. Najstarší syn mi povedal, že som bol najhorší otec na svete. A povedal, že sa stal zázrak a že to mu umožnilo uvažovať o Bohu.“ (http://www.martindom.sk/index.php?vypisat=4&id=271&type=&t=61)
Duch Svätý nás pohýna k Bohu. Aj keď nás usvedčí z našich hriechov, nevkladá nám do srdca zúfalstvo a beznádej, to robí diabol, ale naopak, pobáda nás vrhnúť sa do náručia milujúceho Otca: „ľutuj, odpros...“ a potom nás naplní láskou a dá silu začať odznova. A my sme vtedy schopní prinášať ovocie: cítime v sebe pokoj a šírime ho ďalej, neposudzujeme a neodsudzujeme, ale modlíme sa za iných, napĺňa nás zvláštna vnútorná radosť a máme chuť hovoriť všetkým naokolo, aký je Boh dobrý. Lebo On taký naozaj je. Vzdajme Mu za to vďaku.
Poznámka na záver: Novénu k Duchu Svätému sa modlíme v našom kostole každý deň po sv. omši. Ak sa chcete modliť súkromne, nájdete ju napríklad tu: https://modlitba.sk/?p=7921#comments
Zo stránky Saletini Rozkvet budeme zdieľať ich novénu na facebooku.
