Tí, ktorí milujú Ježišovu i našu Mamu, pozdravujú ju v modlitbe posvätného ruženca. V tejto modlitbe môžeme rozjímať nad dejinami našej spásy, Ježišovým počatím, narodením, aktívnym životom, Jeho odkazom, utrpením, zmŕtvychvstaním i nad ďalšími tajomstvami Božej lásky k nám. Mnohí sa modlia i ruženec, ktorý pripomína bolesti Panny Márie. My máme možnosť nad nimi rozjímať aj v prírode – na Zákostolí. Nachádzajú sa tu nielen jednotlivé zastavenia krížovej cesty, ale i tabule znázorňujúce sedem bolestí Panny Márie. Ako vznikla myšlienka osadiť sem práve tieto obrazy, nám priblížila Mgr. Marta Kasášová, ktorú poznáme aj vďaka aktivitám neziskovej organizácie Ruže sv. Alžbety.
Vieme, že myšlienka vrátiť Zákostoliu posvätný charakter, rezonovala vo viacerých ľuďoch. Už sme v inom článku spomenuli nebohého pána farára Karola Krajčiho, rodinu Bartkovú, súčasného pána farára Pavla Klapicu, ale za týmto dielom stojí omnoho viac ľudí, ktorí tu menovaní nie sú. Veríme však, že Boh odmení každého, kto pracuje na Jeho česť a slávu. Čo pomohlo k tomu, aby sa na Zákostolí začali opäť slúžiť sväté omše?
M. Kasášová: „V roku 2015 pri príležitosti nadchádzajúcich Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré sa konajú každoročne v septembri a vždy majú nejakú tému, bola v roku 2015 téma REČ PAMIATOK. Základným cieľom podujatia bolo zvýšiť povedomie obyvateľov o miestnom kultúrnom dedičstve, prehĺbiť záujem o jeho ochranu a rozvinúť vedomie o jeho prepojení s európskym kultúrnym dedičstvom. Pre verejnosť sa vtedy otvorili mnohé pamiatky, ktoré sú zvyčajne uzavreté. V bežne navštevovaných múzeách a galériách sa konali rôzne špeciálne podujatia, návštevníci mohli nahliadnuť do depozitárov, kam sa verejne inak nechodí, organizovali sa koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, prednášky, besedy, nočné prehliadky historických častí miest a obcí a pod. Ja som vtedy navrhla, či by sme pri tejto príležitosti nemohli pripomenúť naše pamiatky slávením sv. omše na Mariačaláde alebo na Zákostolí. Pán farár povedal, že je to dobrý nápad, prečo nie, ale radšej by odporučil Zákostolie, keďže je to bližšie ako Mariačalád. Tak sme teda vyhlásili brigádu a pustili sa do boja s veľkou burinou, žihľavou, trávou a všelijakým bujným porastom. Vyčistili sme priestor od kamenného kríža až za hruštičku, teda najpotrebnejšiu prístupovú časť.“
Keby tu nestál kríž, ktorý pripomína, že tu kedysi stál kostol, ani by sme si neuvedomili, že stojíme na posvätnom mieste. Slávenie sv. omše na tomto mieste nadobudlo aj symbolický charakter. Fotografie z tejto udalosti máme i tu na stránke v sekcii Galéria. Pripomeňme si - kedy to bolo?
M. Kasášová: „15. septembra 2015 sa tu po vyše 100 rokoch opäť slávila sv. omša, na ktorej začiatku pán farár povedal, že kde sa raz odslúži svätá omša, anjeli sa klaňajú natrvalo. Po sv. omši som v príhovore predstavila Dni európskeho kultúrneho dedičstva a prečo sme sa stretli na tomto pamätnom mieste. Vyslovila som tiež myšlienku vybudovať tu pokojné duchovné miesto, tu, v lone Božej prírody nájsť miesto na stíšenie sa, oddych, modlitbu...“
Prečo ste sa rozhodli osadiť tu tabule s výjavmi znázorňujúcimi utrpenie Panny Márie?
M. Kasášová: „Podnetom bolo slávenie sv. omše na sviatok Sedembolestnej. Hoci sme vždy pár dní predtým čistili priestor, vždy mi tu niečo chýbalo. A tak mi napadlo, umiestniť tam tabule siedmich bolestí Panny Márie, keďže sv. omše sa slúžia v tento deň. Povedala som to pánovi farárovi, on súhlasil a tak som sa pustila do hľadania vhodných obrazov, vyjadrujúcich konkrétnu bolesť.“
My už vidíme konkrétny výsledok, ale asi to nebolo také jednoduché. Ako si na to spomínate?
M. Kasášová: „Boli to hodiny brázdenia po internete, klikanie na stránky múzeí, galérií, svetových výstav... Zhromažďovanie obrázkov a ich triedenie, až po konečný výber siedmich obrazov, ktorý by najlepšie vyhovoval. Originály týchto obrazov - diela veľkých majstrov, sa nachádzajú v zbierkach významných svetových múzeí a galérií. Urobila som teda grafický návrh s textom a predložila pánovi farárovi i viacerým farníkom, aby vyjadrili svoj názor. Pán farár nemal pripomienky, až na drobné zápisy citácií (v uvedených skratkách chýbala čiarka, bodka...). Inak s textami súhlasil a tak som zaniesla podklady do reklamnej agentúry, kde boli tabule vyhotovené na základe môjho grafického návrhu. Stolárske práce - výrobu stojanov na obrazy realizoval po dohode s pánom farárom Marián Haládik a pán farár vyrobil betónové podstavce. V rámci brigády 1. septembra 2018 najdôležitejšou prácou bolo osadenie tabúľ pri príležitosti nastávajúceho sviatku Sedembolestnej Panny Márie (15. september). Súbor teda obsahuje reprodukcie siedmich bolestí Panny Márie s doplneným textom a informačnú tabuľu, kde je uvedené, prečo sa tento sviatok slávi. Nakoniec sme pri vstupe na návršie umiestnili aj informačnú tabuľu o kostolíku, ktorý tu bol postavený v roku 1787.“
Kedy boli tabule posvätené?
M. Kasášová: „Pár dní pred sviatkom Sedembolestnej Panny Márie, 14.9.2018, sa naši brigádnici opäť zišli pri úprave miesta pre slávenie svätej omše. Vysadili tuje a chryzantémy a vyhrabali a vyčistili pokosený priestor. Doplnená bola aj už spomínaná tabuľa o slávení sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Nasledujúci deň, 15. septembra 2018, sme si sviatok Sedembolestnej Panny Márie pripomenuli svätou omšou. Nočný dážď a ranné mraky nevyzerali ani trochu sľubne, avšak krátko pred desiatou hodinou sa mraky začali strácať a spoza nich vyšlo krásne slniečko. Svätá omša sa začala modlitbou a následným posvätením tabúľ Siedmich bolestí Panny Márie.“
Pamätám si, že nejaký čas sa tu farníci schádzali aj na pravidelnú modlitbu ruženca. Kto viedol tieto stretnutia?
M. Kasášová: „S myšlienkou modliť sa tu Sedembolestný ruženec prišla Gabika Habrmanová. Po konzultácii s pánom farárom, ktorý súhlasil, aby sa každý mesiac, vždy 15-teho, na Zákostolí alebo v prípade zlého počasia v kostole, modlil Sedembolestný ruženec k úcte Sedembolestnej Panny Márie. Prvé modlitbové stretnutie na Zákostolí bolo po večernej sv. omši 15. februára 2019. Ruženec sa raz modlili matky, inokedy staré matky, potom otcovia.....Žiaľ, covid všetko narušil a nakoniec sa nemal kto ruženec modliť. Aj keď Gabika oslovovala ľudí, jednoducho stratili záujem. A tak sa ho modlila už iba ona za všetkých.“
S udržiavaním tohto miesta to nie je stále jednoduché. Všimla som si, že často priložíte ruku k dielu – vozíte vodu na polievanie kvetov, vysadených rastlín, kosíte na vlastné náklady trávu a porasty, ktoré to nevzdávajú a prekrývajú aj chodníky. Nie ste v tom celkom sama, nájdu sa aj iní, ale zrejme by to chcelo viac dobrovoľníkov.
M. Kasášová: „Ako vidieť, Zákostolie sa pomaly mení. Kosci na vlastné náklady pokosia, ďalší brigádnici pomáhajú pri čistení areálu, gazdinky prispejú pagáčikmi, koláčikmi alebo iným občerstvením. Pracovité ruky vidieť všade. Vítaná je každá pomoc - viac ľudí viac urobí a za kratší čas. Vďaka podpore farnosti, vedenia obce a obetavej práci brigádnikov sa tomuto miestu vracia úcta, aká prináleží duchovnému odkazu našich predkov i takejto pamiatke.“
Ďakujem za rozhovor a poskytnuté informácie i fotografie, ktoré sú z archívu pani Kasášovej - zo septembra r. 2018.
Prečo Máriu nazývame Sedembolestnou?
Úcta k Sedembolestnej Panne Márii je veľmi starobylá a časom sa vyvinuli pobožnosti, ktorými sa chce vstúpiť do Máriinho prebodnutého srdca, „aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,35). Jedna z takýchto pobožností vďačí za svoj vznik Rádu Servitov, založenému v roku 1233 skupinou známou ako Siedmi svätí zakladatelia. Od samého začiatku sa snažili žiť život zasvätený Panne Márii bolestnej.
Vo svojej spiritualite vytvorili tzv. Servitský ruženec - dnes známejší pod názvom Ruženec Sedembolestnej Panny Márie. Pripomíname si v ňom sedem udalostí z Máriinho života, počas ktorých zažívala veľké utrpenie.
Najprv sa hovorilo o piatich bolestiach, ako sa uctievalo päť rán Krista Pána. Potom sa začalo uctievať sedem bolestí - sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť, dokonalosť. Keďže popri Kristovi Panna Mária najviac trpela, ľud chcel vyjadriť túto plnosť bolestí číslom sedem. Tým sa nechce obmedziť utrpenie na sedem historicky presne určených udalostí, ale sa chce naznačiť plnosť kalicha utrpenia, ktorý pila spolu s Kristom. Je to vyjadrenie, že Panna Mária bola nielen plná milosti, ale aj plná bolesti.
Ako sa modliť ruženec Sedembolestnej Panny Márie
Verím v Boha, Sláva, Otče náš,
1. Zdravas Mária milostiplná Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý nech rozmnožuje v nás úctu k Sedembolestnej Matke.
2. Zdravas Mária milostiplná Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý nech rozmnožuje v nás dôveru k Sedembolestnej Matke.
3. Zdravas Mária milostiplná Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý nech rozmnožuje v nás lásku k Sedembolestnej Matke.
Tajomstvá:
1. Ktorého utrpenie ti bolo od Simeona zvestované.
2. S ktorým si do Egypta utekala.
3. Ktorého si s bolesťou tri dni hľadala.
4. Ktorý sa s Tebou stretol na krížovej ceste
5. Ktorého si videla na kríži umierať.
6. Ktorého mŕtve telo si držala vo svojom náručí.
7. Ktorého si s bolesťou do hrobu položila.
Každé tajomstvo sa modlí: Otče náš....Zdravas 7x....Sláva....Svätá Matka Krista rany, ktorými bol doráňaný, hlboko mi v srdce vtlač. Po poslednom tajomstve sa modlí: 3x Zdravas Mária...Ježiš, ktorého si s bolesťou oplakávala. Svätá Mária...
Modlime sa: Prosíme ťa Božský Spasiteľ, dožič nám, aby sme sa stali účastnými zásluh tvojho utrpenia, keď úctivo rozjímame o mukách a bolestiach tvojej panenskej Matky, ktoré prebodli jej nevinnú dušu, ako jej to predpovedal svätý starec Simeon. Amen.
Zdroj: https://zastolom.sk/sprievodca-k-modlitbe-ruzenca-sedembolestnej-panny-marie/
https://zmm.sk/wp-content/uploads/starsi-sedembolestna.pdf
