Druhú októbrovú nedeľu náš kostol oslavuje svoje „narodeniny“. Začali ho stavať v roku 1904, dokončený bol v roku 1906 a slávnostne ho posvätil biskup Medard Kohl 9. októbra 1910. Bol zasvätený Veľkej Matke Uhorska. Neskôr, už po utvorení I. Československej republiky a definitívne po roku 1945, bol titul kostola zmenený na Materstvo Blahoslavenej Panny Márie. Hody nám teda pripadajú na druhú októbrovú nedeľu. Kostol stojí v strede dediny, je jej neodmysliteľnou súčasťou, mnohí z nás prekračujú jeho prah každú nedeľu a v prikázané sviatky, niektorí aj denne, niektorí len občas. Berieme ako samozrejmosť, že na oltároch sú vyžehlené a naškrobené plátna a obrusy, že je interiér ozdobený kvetmi a vonkajší areál pokosený a udržiavaný. Spomeňme si teda dnes, keď sa tešíme z oslavy nášho kostola na všetkých tých, ktorí sa oň s láskou a trpezlivosťou starajú.
Mnohí z našich spoluobčanov a farníkov zanechali na našom kostole svoju stopu. Len Pán Boh vie, ktoré starostlivé ruky prispeli k jeho stavbe i k jeho rekonštrukcii, ktorá začala v roku 1990. Koľko mužov a žien prispelo svojou prácou, dobrým jedlom, financiami, materiálom a modlitbami k tomu, aby sa táto budova opravila, zveľadila, zmodernizovala... A len Pán Boh vidí tú drobnú každodennú prácu, ktorá sa v kostole a popri kostole vyžaduje, aby všetko fungovalo tak, ako fungovať má.
Niekto sadí kvety pri kríži i pri lurdskej jaskynke, okolo plota, okopáva ich, trhá burinu a pravidelne polieva, aby nám kvitli pre potešenie oka. Niekto kosí trávu. Niekto hrabe lístie. Niekto zametá chodníky. Niekto zbiera smeti. Niekto píli suché a zavadzajúce konáre. Niekto čistí sklo na vchodových dverách. Niekto ušil a niekto vyšíva oltárne plátna a obrusy. Niekto ich rozloží na všetky oltáre a oltáriky. Niekto ich berie domov oprať, naškrobiť, vyžehliť. Niekto ich mení, aby boli v aktuálnych farbách podľa toho, čo práve Cirkev slávi. Niekto sadí kvety do črepníkov, polieva ich a stará sa o ne, aby krášlili a zároveň nepôsobili rušivo. Niekto vymieňa a aranžuje kvety vo vázach a vymieňa a dopĺňa vodu za čistú. Niekto tie kvety daruje. Niekto dá peniaze na ich nákup. Niekto utiera v kostole prach. Niekto sa stará o výmenu žiaroviek. Niekto nastavuje hodiny. Niekto zabezpečuje mikrofóny a rozhlas. Niekto každé ráno kostol odomyká a večer zamyká. Niekto pripravuje a zdobí kostol na sviatky a slávnosti a niekto to po tých sviatkoch a slávnostiach upratuje. Niekto sa stará o zabezpečenie slávnostných procesií. Niekto zabezpečuje vianočnú výzdobu a organizuje brigády. Niekto nakupuje potrebné čistiace prostriedky. Niekto... Vlastne ani ja sama neviem, čo všetko zahŕňa starostlivosť o kostol...
Niekedy vieme, kto sa skrýva pod tým slovom „niekto“ a niekedy nie. S odstupom pozorujeme, aká náročná je služba kostolníka. Pani kostolníčka ju vykonáva už dlhé roky. Vie, čo treba zabezpečiť každý deň na sv. omšu, čo treba pripraviť na pohreb, čo treba na krst, na svadbu, prvé sväté prijímanie... Je k dispozícii, keď je potrebné z nejakého dôvodu otvoriť kostol v mimoriadnom čase, trpezlivo čaká, kým v ňom prebiehajú nácviky či už na slávností alebo vianočnej scénky. Stará sa o kňazské rúcha, ornáty, o množstvo vecí, kto nevyskúša, nevie... Prichádza do chrámu prvá a odchádza posledná. Jej práca je takmer neviditeľná a pritom taká potrebná.
O niečo viac si uvedomujeme službu tých, ktorých na sv. omši vidieť a počuť. Vieme, že sa pán organista i speváci musia vopred pripraviť, nacvičiť si piesne, že oni sa nechystajú na sv. omšu ako bežní veriaci pár minút pred jej začiatkom, ale ich prítomnosť si vyžaduje aj dostatočnú prípravu predtým. Tešíme sa, že máme vo farnosti ženy, ktoré sú ochotné pripravovať veriacich na sv. omšu modlitbou, vyprevádzajú i zosnulých na večnosť spevom i modlitbami a obetavo prichádzajú na cintorín vždy, keď ich o to pozostalí požiadajú - v mraze, daždi i v horúcom lete. Žije medzi nami farníčka, ktorá dlhé roky aktualizovala mesiac čo mesiac nástenku pri kostole – hľadala a tlačila obrázky i texty, venovala tomu veľa času a energie, bola to obetavá práca. Máme vo farnosti ľudí, ktorí sa aktívne zúčastňujú na sv. omšiach čítaniami i spevom. Tešíme sa službe miništrantov i miništrantiek. Raz – dvakrát do roka vyjde rad na každého, kto chce prispieť k čistote chrámu vlastnými rukami a aj prakticky niečím prispieť k oslave nášho Boha. Ale sú medzi nami farníci, ktorí tak robia celoročne. Sú to naši známi, susedia, možno i rodina a aj náš pán farár často priloží ruku k dielu. Patrí im všetkým naša vďaka. Robia to dobrovoľne z lásky k Bohu. Pokým im slúži zdravie a vládzu, tak prichádzajú urobiť niečo na Jeho česť a slávu. Obetujú svoj čas, robia to nenápadne a bez nároku na odmenu. Starajú sa o kostol, o jeho areál, o Zákostolie, niektorí vo voľnom čase upratujú na cintoríne, niekto pomáha pánovi farárovi s okrášľovaním farského dvora... Všetky tieto starostlivé ruky sú požehnaním pre našu farnosť a veľkou pomocou pre každého kňaza, ktorého nám pán biskup pridelí. Poďakujme im všetkým v duchu a odmeňme ich námahu aspoň krátkou modlitbou na ich úmysly. Ale nezabúdajme na to, že aj ten najkrajší a najútulnejší kostol potrebuje k svojmu životu tri veci. Živého Boha v Eucharistii prebývajúceho v Bohostánku, kňaza, ktorého posvätené ruky môžu Boha ľuďom prinášať a veriacich, ktorí budú živého Boha prijímať – do svojich úst i do svojho srdca. Keby tu čokoľvek z toho chýbalo, kostol by sa stal len prázdnou budovou, výkričníkom pripomínajúcim úbohosť a prázdnotu nášho ľudského života. Modlime sa teda za nás všetkých, za celú našu farskú rodinu (i obec všeobecne), aby sme do chrámu chodili s radosťou a bázňou pred Pánom, modlime sa za nášho kňaza a za duchovné a rehoľné povolania, aby tu vždy bol niekto, kto nám sprostredkuje Božie milosti. A oslavujme Boha za to, že nás tak miluje, že je ochotný prebývať medzi nami a dávať sa nám denne ako chlieb. Buďme tieto hody vďační za to, čo máme a za ľudí, ktorých tu máme. Je to naozaj Božie požehnanie, ktoré nám možno vyprosili generácie pred nami a my máme povinnosť v tom pokračovať. V modlitbách i praktickej pomoci. Nech nám v tom Boh pomáha a nebeská Mama nech prestiera nad nami svoj materinský plášť.
18. októbra 2023 bude odslúžená sv. omša za všetkých dobrodincov nášho chrámu a celej farnosti.
