Jeseň je nádherná vo svojej farebnosti. Záhrady vydávajú poslednú tohoročnú úrodu, príroda sa odieva do zlatých, žltých, červených a hnedých farieb, kde – tu doplnená tmavou zelenou. Kvitnú chryzantémy, cintoríny v tme žiaria mihotavými svetielkami. A do tejto atmosféry preniká sviatok, ktorý poznáme ako Halloween. Sprevádzajú ho dekorácie v podobe hrozivo pôsobiacich vyrezaných tekvíc, čarodejníc na metle, veľkých pavúkov na nadrozmerných pavučinách a lietajúcich netopierov. Nechcem v tomto článku riešiť pôvod tohto sviatku, kto a kedy ho vymyslel, kde všade sa dostal a ako sa slávi v iných kútoch sveta. Chcem sa zamyslieť nad tým, akú podobu naberá u nás na Slovensku dnes a ako má k nemu pristupovať kresťan – katolík. 

Halloween má svojich zástancov i odporcov. Zástancovia argumentujú tým, že ide o neškodnú zábavu, odporcovia tvrdia, že tento sviatok je nám tu pretláčaný cez obchodné reťazce, ktoré robia obyčajný biznis a ľudia na to skočia, ale nám je prirodzenejší predsa Sviatok všetkých svätých a „Dušičky“. Na čo zástancovia tejto zábavy protirečia, že jedno s druhým sa nevylučuje, najprv zábava a potom tichá spomienka na tých, ktorí nás predišli do večnosti. Ako to teda je?

Nie je problém zistiť si pôvod tohto sviatku, kde a ako sa slávi a čo všetko má spoločné s pohanstvom, s kresťanstvom a so Sviatkom všetkých svätých, internet je toho plný. Typickým symbolom je oranžová svietiaca tekvica. Tekvice si vyrezávali aj naši predkovia, ktorí o Halloweene netušili nič. Svietili v našich dvoroch desaťročia dozadu. Vydlabávali sa aj zemiaky a repa, používali sa ako svietniky v období, keď tma prichádzala rýchlejšie. V slovenských poverách existovala rozprávka o svetlonosovi, ktorý za tmy zvádzal ľudí svetielkom do húštin, lesov a močarísk. V súčasnosti sa nám na Slovensku v období Sviatku všetkých svätých prelínajú rôzne kultúry. Pozrime sa však na tento sviatok z duchovného hľadiska a na jeho prínos, resp. škodlivosť pre naše a najmä detské duše. 

Typická oslava Halloweenu v našich končinách vyzerá posledné roky tak, že ľudia sa tešia na párty v strašidelných kostýmoch, upečú si koláče v tvaroch netopierov, pavúkov, odrezaných prstov rúk, z ktorých ešte kvapká „krvavý džem“, či cukroviniek v tvare bielych „duchov“ a krvou podliatych  želatínových očí... Miestnosti sa vyzdobujú v podobnom štýle – pavučiny, pavúky, netopiere, duchovia a čarodejnice na metlách, pričom nesmie chýbať čierna farba na zvýraznenie temnoty. Priťahuje to pozornosť detí i dospelých. Deti majú rady strašidelné a mierne hororové príbehy, rady sa boja, ak majú svoj strach pod kontrolou a inak sa cítia v bezpečí. Učitelia v škôlkach a školách chcú deťom spestriť ich bežný program a s dobrým úmyslom pripravia pre deti deň plný zábavy v halloweenskom duchu. Naša tvorivá mládež sa tak v ten deň navlečie do kostýmov kostlivcov, zombíkov, bosoriek, upírov a duchov. Niektorí cítia, že táto zábava je predsa len trochu zvláštna, možno o nej aj majú isté pochybnosti, ale tento druh oslavy ich priťahuje, tak pre istotu si vyberú klasické karnevalové masky, však karneval poznáme a táto zábava je v poriadku. 

V akej súvislosti hovorí Sväté písmo o tme, o čarodejniciach a oslave symbolov smrti? „Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom!“ (Dt 18, 10 - 13) V Biblii teda nachádzame jasné stanovisko, Bohu sa oškliví čarodejníctvo aj vyvolávanie duchov. Tma sa vždy používa v negatívnom zmysle. Keď Pán Ježiš vraví, že niekto bude vyhodený do tmy, tak je to vždy spojené s trestom. Temnote vládne zlý duch. „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ (Ef, 6, 12) My nemáme oslavovať tmu, nemáme oslavovať smrť v tej podobe, ako nám ju ponúkajú haloweenske párty. My sme kresťania, patríme Kristovi a Kristus je Svetlo sveta. On porazil smrť, porazil knieža tmy a zla. Ak patríme Kristovi, neurážajme ho tým, že sa zúčastníme na oslave, ktorá vzdáva poctu smrti, strachu a hriechu. Naše domácnosti má zdobiť kríž ako symbol Kristovej obety za nás, On prelial svoju Krv za naše hriechy, Jeho máme uctievať a pri pohľade na kríž sa Mu v duchu klaňať, odprosovať za naše previnenia a ďakovať za Lásku, ktorú nám dáva. Aký to je kontrast, keď na jednej stene visí kríž a na druhej sa hompáľa bosorka na metle! Deti sú ľahko ovplyvniteľné, idú s davom, ale my dospelí musíme vedieť rozlišovať. Máme za deti zodpovednosť, vysvetlime im, čo je správne a čo nie. Ak by nám nestačilo Sväté písmo, môžeme sa opýtať tých, ktorí odstraňujú následky nevinne sa tváriacich „hier“ po kontakte s rôznou formou mágie – od vyvolávania duchov cez priame upísanie svojej duše satanovi. Asociácia exorcistov už dávno vydala varovanie, že oslava démonov, smrti a temnoty ovplyvňuje životy mnohých detí, ktoré po čase začnú trpieť úzkosťami, nevysvetliteľným strachom, duchovným útlakom alebo v tých najťažších prípadoch aj posadnutím. Hovoria o tom nielen na medzinárodných stretnutiach, riešia to i naši slovenskí kňazi poverení službou diecézneho exorcistu. Halloween zdôrazňuje mrzačenie, morbídnosť, smrť, temnotu a krv. Vyvolávanie strachu je súčasťou tohto dňa, dokonca existujú aj tzv. Domy hrôzy, kde sa ľudia chodia dobrovoľne báť. Halloween má duchovné pozadie, satanisti si ho vybrali v minulom storočí za jeden zo svojich dôležitých sviatkov. Ale takéto duchovno by kresťanský rodič pre svoje dieťa nemal chcieť. Položme si teda otázku, či nám pár hodín zábavy stojí za to, aby sme robili niečo, čo nielenže nie je na oslavu Boha, ale dokonca je to jeho urážkou a môže to napáchať aj škody na detskej duši. Kresťania majú počas roka množstvo príležitostí, kedy môžu sláviť rôzne sviatky, ktoré sú na česť a oslavu Boha. Aj dušičkový čas nám ponúka príležitosť oslavovať – veď aká radosť musí byť v nebi, keď na svoj sviatok všetci svätí spievajú Bohu na česť a chválu radostné aleluja! Rodičia, porozprávajte deťom, kto sú ich nebeskí patróni, čím dokázali svoju lásku k Bohu a k ľuďom, predstavte im ich ako vzor, z ktorého si môžu vziať inšpiráciu pre vlastný život. Alebo sa s nimi porozprávajte, ktorého svätca by chceli mať ako svojho birmovného patróna. Môžete si tiež vyhľadať informácie, ktorého svätého volať na pomoc v určitých situáciách (napr. sv. Anton – patrón stratených vecí, sv. Krištof – ochranca šoférov a cestujúcich, patrónkou tínedžerov a dievčat je sv. Mária Gorettiová, patrónom študentov zasa sv. Tomáš Akvinský, sv. Albert Veľký a pod.). A pokojne sa s deťmi oblečte do kostýmov, ktoré predstavujú konkrétnych svätých a zabavte sa, zatancujte si spolu. Máme predsa čo oslavovať, sme milované deti Božie. Ako píše apoštol Peter: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.“ 1 Pt 2,9

Presne tak, sme Synovia Svetla, nie tmy. Hovorí to sám Pán Ježiš: "Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla." Jn 12, 35-36

A mám pre vás ešte jednu výzvu. Premodlime spolu tú noc, keď uctievači satana budú vykonávať svoje obrady. Diabol v noci ľahšie útočí, lebo v noci sa málo ľudí modlí. Možno nebudeme mať výdrž modliť sa v tú noc dlho, ale každá modlitba, aj krátka, má zmysel. Odprosujme Boha za urážky, ktoré sa mu počas tej noci na prelome 31. októbra a 1. novembra dostanú a prosme ho o ochranu nevinných duší.

A na záver si ešte prečítajme z Listu Efezanom: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.  Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť.  Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: "Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!"  Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa.“ Ef 5, 8-17