Zajtra (v piatok 22.3.) sa bude v našom kostole konať spoločná sv. spoveď. Ak ste ešte nevideli video, ako sa (ne)spovedať, môžete si ho pozrieť tu: https://youtu.be/zVnP9X8st3E?si=cXccS2PowWx7bIvG Dôležitejšie je však vedieť, ako sa spovedať, tak si v rýchlosti zopakujme: 1. Dobrá príprava - vyhradiť si čas a modliť sa k Duchu Svätému, aby ma usvedčil z hriechov, ktorými som urazil Božiu lásku a ktorými som ranil svojho blížneho. Boh je Otcom nás všetkých a všetkých nás miluje rovnako. Ak niekomu ublížime, raníme tým nielen jeho, ale aj nášho nebeského Otca. Duch Svätý v nás pôsobí, keď ho voláme do svojho života a ukáže nám aj hriechy, ktoré sme v čase, keď sme ich páchali, za hriech nepovažovali. Takéto poznanie môže prísť aj po mesiacoch a rokoch. Niekedy nám to ukáže ráno, niekedy počas dňa, inokedy počas modlitby, alebo aj v noci. Napíšme si to, aby sme to do sv. zmierenia nezabudli. Boh je náš Otec, máme s Ním mať osobný vzťah a milovať ho celým srdcom, celou mysľou... Každý hriech tento vzťah narúša.
2. Vyznať všetky hriechy pravdivo a bez zbytočných omáčok. Každý hriech má svoje presné meno, nezahmlievajme ho, lebo sa hanbíme. Hanba je súčasťou nášho pokánia a keď sa nehanbíme hrešiť, nehanbime sa to aj vyznať. Uvedomme si, že pri každom kňazovi stojí Ježiš, to Jemu vyznávame svoje hriechy, On bol pre naše hriechy zbitý, opľuvaný, ponížený a znetvorený. Ježiš vie o nás všetko, ale chce to počuť od nás. Je milosrdný a láskavý, odpustí nám. Úmyselným zatajením hriechu sa nielen sami oberáme o toto odpustenie, ale páchame aj svätokrádež. Nezabudnime pri ťažkých hriechoch povedať aj ich počet. Nejde o to urobiť si nejakú štatistiku. Má tu ísť o bolesť duše nad tým, koľkokrát som hriechom urazil česť a lásku nášho Boha - Otca.
3. Vykonať uložené pokánie. To, čo nám kňaz povie - modlitbu, čítanie zo Sv. Písma, dobrý skutok a pod. Toto je dôležitá súčasť sviatosti zmierenia. Avšak toto pokánie je skôr symbolické. Keďže každý náš hriech má následky, ktoré niekedy vidíme (opitosť spôsobí agresiu, hnev raní blížneho, ohováranie ubližuje láske, ktorú máme voči sebe cítiť a pod.) a niekedy nevidíme, ale tie následky sú. Preto máme každý svoj hriech odčiňovať a vykonať viac, ako nám uloží kňaz.
4. Po sviatosti zmierenia sa zamerajme na najväčšiu sviatosť, ktorú máme - na Eucharistiu. Prijímajme Pána Ježiša s úctou, pokorou, láskou a vďačnosťou. Pokloňme sa mu vo svojej duši hocikedy počas dňa. Volajme Ho do svojho srdca každý deň. Lebo On je Láska a učí nás pravej láske. Uvedomme si, že prijímaním Ježiša prijímame celú Najsvätejšiu Trojicu.
Prajem vám hlbokú, úprimnú sviatosť zmierenia a potom aj vrúcne prežívanie sviatkov Veľkej noci.
