Prosebné dni majú v tradícii našej Cirkvi veľmi dlhú históriu. Keďže nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, rôzne prírodné katastrofy, zemetrasenia, morové epidémie a iné choroby veľakrát trápili obyvateľstvo žijúce v tomto našom európskom priestore. Niektorí si tieto nešťastia vysvetľovali ako Boží trest za hriešny život ľudí. Už od 5. storočia sa konávali prosebné dni, počas ktorých si ľudia priznávali svoju vinu pred Bohom, konali pokánie za svoje hriechy a zlé skutky a snažili sa zmierniť Boží hnev a tresty. V 9. storočí prosebné procesie nariadil pápež Lev III. pre celú Cirkev. Konajú sa v čase pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána a sú zamerané na prosbu o požehnanie úrody, rozličné potreby a ochranu počatého života. Záväzný býva jeden deň. Viac sa o tom môžete dočítať tu: https://www.tkkbs.sk
V našej farnosti sme v pondelok 6. mája prosili o požehnanie úrody. Zvykli sme sa na túto pobožnosť stretávať pri Gregorovom kríži, ale tento rok je cesta nepriechodná.
Ako vhodná alternatíva sa ukázal priestor pri kríži na Zákostolí pri posledných zastaveniach krížovej cesty. Ani tu však príroda nespí a žije si svojím životom. Aby sa veriaci vôbec dostali na toto miesto, vdp. Pavol Klapica kosil vysokú trávu už v sobotu, ale sám na to nestačil. V spolupráci s pani Máriou Bartkovou ohlásil brigádu na pondelok ráno. Nezvyknem písať mená brigádnikov, aby som niekoho nevynechala a nedotkla sa ho tým, ale dnes môžem menovať, k pánovi farárovi a pani Bartkovej sa totiž pridali len štyria páni, ktorým patrí naša úprimná vďaka: P. Moják, L. Šuhaj, F. Hrušovský a V. Bossáni. Určite by radi pomohli aj iní, ktorí na Zákostolí v posledných rokoch zanechali kus svojho srdca a poctivej práce, ale pre svoj vysoký vek už nevládzu. Vďaka piatim obetavým mužom a jednej žene sme sa teda mohli dnes dostať na vrchol krížovej cesty a prosiť tak nebeského Otca o požehnanie úrody. Stále tu však visí otáznik, ako udržiavať Zákostolie celoročne, aby bolo prístupné a schodné. Dnes tu veľmi chýbali citlivé ženské ruky a mali by čo robiť aj ďalší kosci. Hľadajme spoločne riešenie, aby nás príroda nepremohla a aby toto miesto slúžilo nielen na prechádzky, ale aj na tichú modlitbu kedykoľvek počas roka.
