Prijať prvý raz Pána Ježiša v bielej hostii je vždy výnimočná udalosť a na sviatok Zoslania Ducha Svätého je to krajšie o to viac. Náš kostol bol preto včera slávnostne vyzdobený do červeno-bielych farieb. Deti prišli do kostola v sprievode rodičov, krstných rodičov a príbuzných. Určite sa na tento deň veľmi tešili, aj to cestou z plného hrdla vyspievali: „My kráčame s radosťou za Pánom Ježišom, On vedie nás milosťou pozemským životom. Poďme za Ním, všade, kde vedie nás, On je verný Pán a Spasiteľ náš...“ Duchovný otec Pavol Klapica v kázni zareagoval na rannú búrku a povedal prítomným príbeh o kaluži.
Kaluž si pripadala špinavá, škaredá, nepotrebná a tým, že neznášala samu seba, prenášala tú nelásku aj na iných a škodoradostne sa tešila, keď do nej ľudia alebo autá vstúpili a ošpliechali sa a nepekne pritom nadávali. Až raz išiel okolo nej básnik a povedal kaluži, že je krásna. Nechcela tomu uveriť, ale on ju presvedčil – keď je jej hladina ustálená, odráža sa v nej krásne nebo aj so slnečnými lúčmi. Kaluž sa slnka bála, ale básnik jej povedal, nech sa ho nebojí, lebo slnko má moc ju preniesť do obrovského oceánu a stane sa tak jeho súčasťou a zažije nádherné veci. Táto rozprávka nesie silný odkaz aj pre nás. Nech v živote urobíme čokoľvek a cítime sa možno špinaví, možno nepotrební, alebo zbytoční, obráťme svoju tvár k slnku – k nášmu Bohu. Boh nás pozdvihne, očistí, prenesie a otvorí nám nové možnosti, dá nám zažiť niečo krásne – že sme milovaní a potrební. Nebojme sa Jeho dotyku, prichádzajme za Ním často a nechajme Ho pôsobiť v nás. Viac fotografií zo slávnosti prvého svätého prijímania nájdete na farskej stránke na Facebooku: https://www.facebook.com/
