V cirkevnom kalendári 2. februára slávime Sviatok Obetovania Pána. Na 40. deň po narodení Ježiša Krista rodičia ho priniesli do chrámu, aby ho predstavili a zasvätili Pánovi. Ježišov príchod do chrámu označuje okamih stretnutia Zákona a evanjelia, Starej a Novej zmluvy, starého a nového chrámu. Simeon predstavuje Dieťa ako svetlo pohanov, odvolávajúc sa na proroctvo o Pánovom služobníkovi, v ktorom sa až dvakrát hovorí, že bude svetlom pohanov (Iz 42, 6; 49, 6). Simeon nazýva Krista Svetlom. Krista aj veľkonočná liturgia nazýva Svetlom, keď diakon alebo kňaz spieva trojnásobné Kristus Svetlo sveta. Kedysi tento sviatok Hromníc završoval vianočné sviatky, mal prefáciu vianočnú a aj mariánska antifóna bola vianočná. Azda z tohto sa vyvinul zvyk posviacania sviec na začiatku svätej omše a konanie sprievodu. Cirkev od dávna prosila Boha, aby tí čo budú nábožne držať horiace sviece v rukách, boli ním požehnávaní na tele i duši. A tak od dávna veriaci zapaľovali sviece pri búrkach, živelných pohromách, krupobití, hromobití.
Od toho dostali sviatky meno Hromnice. A nakoniec bývalo zvykom hromničnú sviecu zapaľovať pri umierajúcich, aby v pokoji prešli do večnosti, kde večne svieti nehynúce svetlo Ježiš Kristus. Tu si však musíme uvedomiť, že to nie je nijaké čarovanie ani mágia, ale je to jednoducho symbol Krista a svieca istým spôsobom nám pripomína toho, kto je neustále s nami a jeho obetu.
Sviatok Obetovania Pána slávený na stabilný dátum 2. februára, ľudovo nazývaný Hromnice, má tradične hlboký vzťah k zasvätenému, teda rehoľnému životu a sv. Ján Pavol II. preto v roku 1997 vyhlásil tento liturgický sviatok za Svetový deň zasväteného života. Nadviazal na tradíciu začatú za pápeža Pavla VI., keď sa v ten deň schádzali do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne rehoľníci a rehoľníčky z celého Ríma. Pápež pri tej príležitosti povedal: „Obetovanie Pána v chráme je výrečnou ikonou úplného odovzdania svojho života zvláštnym spôsobom pre tých, ktorí boli povolaní, aby v Cirkvi a vo svete uvádzali evanjeliové rady do praxe, a tým si osvojili Ježišove vlastnosti – panenstvo, chudobu a poslušnosť.“
Viac v článku uverejnenom na portáli TK KBS: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20250202001
Požehnané a posvätené sviece si môžeme zapaľovať pri modlitbe, aby sme si pripomenuli, že Kristus je Svetlo sveta a On má moc odvrátiť nielen živelné pohromy, víchrice a búrky, ale aj naše osobné búrky vo vzťahoch, má moc uzdraviť naše vnútorné zranenia, má moc dať nám silu v čase ťažkej choroby, či špecifického útlaku od Zlého... Vdp. Pavol Klapica dnes pri sv. omši povedal, že nestačí posvätenú sviečku len zapáliť, ona sama nemá žiadnu moc, hoci je to svätenina. Horiaca svieca je symbolom Krista. On je dôležitý. Moc má Boh a k nemu sa máme obracať, Jeho vzývať a volať na pomoc. Požehnané veci si nesmieme zamieňať s mágiou. Je to tak, ako pri istej príležitosti povedal otec biskup Peter Beňo: „Predmety požehnávame preto, aby nám pripomínali Božiu prítomnosť v živote a jeho požehnanie.“
Viac fotografií si môžete pozrieť tu: https://www.facebook.com/share/p/14oRubcxd9/
