Predchádzajúca nedeľa bola nedeľou „radosti“, lebo úvodná omšová antifóna začína slovami: „Raduj sa, Jeruzalem...“ Sme za polovicou pôstneho obdobia a máme nádej na spásu, ktorá je blízko. Dnešná nedeľa je ľudovo nazývaná „smrtná“. Jej neprehliadnuteľným znakom sú zahalené kríže. Denne máme pred očami ukrižovaného Krista – čo s nami tento pohľad na kríž robí? Je nám už taký všedný, že ho ani nevnímame? Sme schopní sa pri pohľade na kríž v duchu zastaviť a vzdať Ježišovi úctu? Poďakovať mu, že tú bolesť a mučenie podstúpil pre mňa? Poďakovať mu za tú nezaslúženú lásku, ktorou ma miluje až do poslednej kvapky krvi? Alebo ho odprosiť za moje hriechy, ktoré ho na ten kríž pribili? Kto z nás sa doma modlí pod krížom? Kríž je súčasťou našich domácností, minimálne ten jeden, na ktorý sme prisahali vernosť svojmu manželskému partnerovi, alebo máme krížik daný do daru pri sviatosti prvého sv. prijímania či birmovania, alebo má ten kríž na stene inú históriu, ale podstatné je, že ho tam máme... Mnohí ho nosíme na krku. Je to dobré, že je to tak. Len si musíme dať pozor, aby sa nám nevyprázdnil obsah, zmysel kríža. Dnes je kríž zahalený a bude zahalený až do obradov Veľkého piatku, keď ho kňaz odhalí postupne, na trikrát, aby sme precítili hĺbku Ježišovej obety, pokiaľ to naším ľudským vnímaním sme schopní precítiť a vzdali mu za to poklonu a úctu.

Dnes by sme si mali tiež uvedomiť, že nie všetci kresťania na svete môžu slobodne a beztrestne nosiť na sebe krížik, alebo ho mať vystavený vo svojej domácnosti. Kresťania sú stále najprenasledovanejšou  náboženskou skupinou na svete. Sú mučení, odsúdení na ťažké práce, zabíjaní... Kresťanské kostoly sú ničené a devastované. Ničené sú aj nemocnice a školy, kde sa angažujú kresťania. Je to najmä v krajinách, kde tvoria kresťania menšinu a zároveň je v tých krajinách zavedený nedemokratický režim. Spomeňme si na svojich bratov a sestry vo viere v modlitbe, ale aj konkrétnou pomocou. Dnes sa v našich kostoloch konala zbierka na pomoc kresťanom a utečencom v Sýrii, Iraku a Libanone. Majme súcit s prenasledovanými, ktorý pretavíme do konkrétnych skutkov a vážme si slobodu, ktorú aktuálne máme. Modlime sa za pokoj a mier vo svete. Odpúšťajme tým, ktorí nám ublížili. Nech je smrtná nedeľa pre nás mementom, že ukrižovaný Ježiš trpel za všetkých, on v láske nerobí rozdiely a nech je zároveň aj výzvou na naše pokánie a hlbšie ponorenie sa do tajomstva Božej lásky k nám.