Radostné aleluja, ktoré sme spievali v nedeľu všetkých nedelí, žalm, ktorý v rôznych obmenách spievame vo veľkonočnej oktáve: Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky - dnes akoby dosiahli svoj vrchol - Ježiš preto trpel a preto zomrel potupnou a bolestnou smrťou na kríži, lebo Boh je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá naveky! Boh je dobrý a milosrdný k nám ľuďom, ku mne, ku tebe, ku každému, hoci si to vôbec nezaslúžime. My sme Bohom milovaní a vylieva na nás prúdy svojich milostí.
Myslím si, že všetci veľmi dobre poznáme obraz Božieho milosrdenstva. Môžeme naň hľadieť aj v našom kostole, visí na dvoch miestach, vpredu, aby naň videl každý, kto príde do chrámu a svoje miesto má aj pri spovednici, aby si každý človek pristupujúci k sviatosti zmierenia uvedomil, že pristupuje k sviatosti lásky, milosrdenstva a odpustenia. Sám Pán Ježiš oslovil sestru Faustínu Kowalsku, aby dala namaľovať jeho obraz a aby sa druhá veľkonočná nedeľa stala nedeľou, počas ktorej sa bude všade hlásať jeho veľké milosrdenstvo: "Túžim, aby prvá nedeľa po Veľkej noci bola sviatkom milosrdenstva (Den. 299). Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti." (Den. 699) Tešme sa z tejto Pánovej lásky, pritúľme sa k jeho prebodnutému milujúcemu Srdcu a čerpajme z milostí, ktoré nám sám ponúka.
Na druhú veľkonočnú nedeľu čítame čítanie o tom, ako sa Pán Ježiš zjavil svojim najbližším učeníkom, apoštolom, ale Tomáš nebol medzi nimi. Nevieme, prečo tam práve vtedy nebol. Nevieme, čo sa odohrávalo v jeho srdci, keď počul priateľov hovoriť o tom, že Pán je živý, že bol s nimi. Dnešná homília nášho duchovného otca ma inšpirovala k zamysleniu: Predstavme si seba v tejto situácii. Ako by som sa cítila ja na mieste Tomáša? Ako by ste sa cítili vy? Asi by nám to prišlo neuveriteľné, čo naši priatelia rozprávajú. Že niekto, koho sme videli utýraného umierať, koho sme vložili do hrobu a zapečatili kameňom, je zrazu živý. Ale vŕtalo by nám to v hlave. Ak je to tak, ako hovoria moji kamaráti, prečo sa Ježiš neukáže aj mne? Prečo iba im? Zažili ste už niečo podobné, že niekto vám hovorí o svojich hlbokých duchovných zážitkoch, po ktorých zrazu zatúžite i vy? Tomášovi priatelia zažili niečo, čo on nie. Hoci dovtedy aj on chodil s Ježišom, počúval ho, obdivoval ho, vážil si ho, miloval ho... Uvažujme, čo by sa nám vkradlo do srdca? Žiarlivosť, závisť, pobúrenie, sklamanie? Čo všetko by zrazu s nami lomcovalo? Náš duchovný otec však poukázal na iné. Na to, že Pán Ježiš má pochopenie pre naše ľudské boje. Vie, čo sa odohráva v našom srdci. Vedel aj to, čo sa odohráva v tom Tomášovom. A prišiel za ním. Zjavil sa znovu a len kvôli Tomášovi. Jeho oslovuje po mene, jemu sa prihovára, hoci ho aj trochu karhá, predsa je tam z lásky. Má ho rád, záleží mu na ňom a dáva mu dôkazy, po ktorých Tomáš túžil. Lebo Ježiš je presne takýto. Každého miluje rovnako silnou láskou. Na každom z nás mu záleží. Každého z nás oslovuje po mene, keď sa niečím trápime. Na každého z nás túži vyliať svoje milosti. Dovoľme mu to. Volajme Pána Ježiša k sebe, urobme mu vo svojom srdci stále miesto. Očisťujme priestor svojho srdca, nedovoľme ho vyhnať ťažkým hriechom a keď sa tak stane, využime tú moc, ktorú dal Ježiš apoštolom a apoštoli ju mocou Ducha Svätého odovzdali ďalej, až prišla až k našim súčasným kňazom - moc odpustiť hriechy vo sviatosti zmierenia. Pristupujme k tejto sviatosti vždy po ťažkom hriechu, ale aj vtedy, keď cítime, že sa nám srdce už dosť zaprášilo aj od tých ľahkých. Pozývajme Pána Ježiša k sebe denne, prijímajme ho s úctou vo Sviatosti oltárnej, nech sa jeho Telo a Krv spája s naším telom a našou krvou, nech nás obnovuje a očisťuje a nech nám pomáha v našich každodenných bojoch a pokušeniach. Bez Ježiša nedokážeme nič. Resp. keď niečo urobíme bez Ježiša, keď na neho zabudneme, alebo úmyselne od neho odídeme, tak dokážme vyrobiť akurát tak hriech, niečo, za čo sa hanbíme... Ježiš je prameňom každého dobra, milosrdenstva, lásky a odpustenia. Nebojme sa k nemu prísť, ani keď sme sa už príliš vzdialili. Pán Ježiš povedal: "Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát." (Den. 699) Vyznajme mu preto s láskou a s pokorou nielen dnes, ale každý jeden deň: Ježišu, dôverujem ti.
Fotografie z dnešného slávnostného dňa nájdete na našej fb stránke: https://www.facebook.com/share/p/1HmBKvvrdS/?mibextid=wwXIfr
https://www.facebook.com/share/p/12HfkLvek3z/?mibextid=wwXIfr
