Palmovou (predtým Kvetnou) nedeľou sme vstúpili do Svätého týždňa, v ktorom si pripomíname umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie nášho Pána Ježiša Krista. Okrem slávenia sv. omší a obradov prislúchajúcich k danému dňu v tomto týždni, zídeme sa ku spoločnej modlitbe aj vo štvrtok v noci v tzv. Svätej hodinke a v piatok večer o 21.00 h k pobožnosti krížovej cesty, ktorá sa bude konať v závislosti od počasia buď v kostole, alebo vytvoríme sprievod obcou (podrobnejšie pokyny zaznejú po veľkopiatočných obradoch). Pobožnosť krížovej cesty je pomerne známa, Svätá hodinka už možno menej, preto si k nej povedzme pár slov.
Vo štvrtok, keď Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie (viac tu: https://velkelovce.fara.sk/domov/vsetky-aktuality/132-zeleny-stvrtok-den-ustanovenia-eucharistie-a-sviatosti-knazstva), v očakávaní prichádzajúceho utrpenia a smrti, odchádza Pán Ježiš do Getsemanskej záhrady, kde sa vrúcne modlí a prežíva smrteľnú úzkosť. Niečo nám o tom vypovedajú evanjeliá a niečo nám zachytáva aj blahoslavená Anna Katarína Emmerichová, ktorá mala videnia z Pánovho života. Prenesme sa na chvíľu do tej noci, tu sú krátke ukážky:
"Ježiš veľmi zosmutnel, lebo cítil, že sa priblížila jeho hodina. Úzkosť tej chvíle sa mu jasne odzrkadľovala na tvári. Zmätený Ján sa ho opýtal:
„Pane, ako to, že si taký smutný, ty, ktorý si nás vždy v najťažších chvíľach utešoval a posmeľoval?“
On mu odpovedal: „Moja duša je smutná až na smrť!“
Obzrel sa okolo seba a videl, ako sa približujú mračná plné strašných obrazov. S nimi sa blížilo pokušenie. Začínalo sa jeho duchovné utrpenie. Prv než sa utiahol do samoty, aby sa modlil, Ježiš povedal trom apoštolom:
„Kým sa budem modliť na mieste, ktoré som si vybral, vy zostaňte tu a bdejte. Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Pamätajte, že duch je ochotný, ale telo je slabé!“
Keď to povedal, trýznený vnútornou úzkosťou zišiel úzkym chodníčkom do jaskynky hlbokej asi šesť stôp. Videla som, ako sa do jaskyne, do ktorej sa Pán utiahol modliť, tlačia príšery.
Tu, na úpätí Olivovej hory, kde bol Ježiš, kedysi Adam a Eva horko oplakávali svoj hriech. Videla som našich prarodičov na tom istom mieste, na ktorom Ježiš zložil svoju božskú prirodzenosť do rúk Najsvätejšej Trojice a tak zveril svoju nevinnú ľudskú prirodzenosť Božej spravodlivosti. Týmto vznešeným činom lásky sa Spasiteľ odovzdal Otcovi ako zmierna obeta za naše hriechy.
Videl všetky hriechy sveta, ktoré spáchali ľudia od svojho prvého pádu, v celej ich ohavnosti. V nekonečnom žiali Ježiš prosil nebeského Otca, aby odpustil ľudom ich obludné zmýšľanie a urážky, pričom ponúkol sám seba ako najvyššie zadosťučinenie.
...
Ježiš sa dostal na hranicu duchovného utrpenia, váha ľudských hriechov ho nesmierne ťažila a spôsobovala mu hroznú bolesť, zatiaľ čo sa mu zlí duchovia posmievali a démoni okolo neho vrieskali. Nakoniec, napriek desivým vidinám, Ježiš posilnený anjelmi vzal všetko na seba. Nesmierne miloval Boha a ľudí, obete vlastných náruživostí.
...
Neuveriteľný nevďak ľudí voči Bohu jatril Pánovi rany duše a spôsoboval mu obrovskú bolesť. Vtedy sa obrátil na Otca:
„Abba, Otče! Ak je to možné, odním odo mňa tento horký kalich!“
Ale vzápätí dodal:
„Nech sa však stane nie moja, ale tvoja vôľa!“
Hoci jeho vôľa bola totožná s vôľou Otca, Ježišova ľudská prirodzenosť sa triasla pred smrťou. Videla som, ako sa mu znetvorila tvár a pery zbledli. Vytackal sa z jaskyne a pobral sa k trom apoštolom, ktorí zostali vonku.
Keď videl, že zaspali, slabý a zármutkom vyčerpaný Pán zakopol a padol na zem blízko nich. Stále ho obklopovali strašné vidiny, pomaly sa zdvihol a povedal:
„Prečo spíte? Nemohli ste bdieť aspoň hodinu?“
Traja apoštoli sa medzitým zobudili a keď videli Pána zadychčaného a spoteného, rýchlo vstali a chceli zavolať ostatných apoštolov. Ježiš však zastavil Petra so slovami:
„Nevolajte ostatných, nechcem, aby ma takto videli, lebo by o mne pochybovali a upadli by do pokušenia. Ale vy, čo ste videli Syna človeka osláveného, môžete ho vidieť aj v mrákotách a opusteného. Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je ochotný, ale telo je slabé a choré.“
...
So srdcom plným úzkosti sa vrátil Ježiš do jaskyne. Padol dolu tvárou a s rozpätými rukami sa modlil k nebeskému Otcovi.
Spasiteľ videl nevýslovné utrpenie, ktorým bude musieť prejsť jeho duša, aby vykúpil človeka z dedičného hriechu, ktorý je príčinou všetkého súženia. Anjeli mu ukázali, že on, Boží Syn, je jedinou ľudskou bytosťou oslobodenou od hriechu, ktorá môže vziať na seba dlh celého ľudstva a prekonať odpor človeka k utrpeniu a smrti. Jeho svätá duša videla budúce utrpenie, ktoré doľahne na jeho apoštolov, učeníkov a mučeníkov. Zrodenie Cirkvi medzi tieňmi a svetlom, kacírstvo, schizmy a všetky formy márnivosti i hanebné hriechy kléru. Vlažnosť a ničomnosti množstva domnelých kresťanov. Ľudstvo skazené hriechom sa chystal vykúpiť vlastným utrpením. "
V 17. storočí sa Pán Ježiš zjavil sv. Margite Márii Alacoque. Margita Mária vstúpila ako 24-ročná do kláštora rehole Navštívenia Panny Márie v meste Paray-le-Monial. Rada sa modlila pred Sviatosťou oltárnou, kľačala pred ňou celé hodiny. V roku 1673 ju Pán Ježiš požiadal, aby šírila úctu k Jeho Božskému Srdcu. V roku 1675 sa jej zjavil Spasiteľ tretíkrát. Žiadal Margitu, aby pristupovala v prvý piatok každého mesiaca k sv. prijímaniu a aby tak, podľa svojich síl, naprávala urážky, ktoré postihnú v tom mesiaci Najsvätejšiu Sviatosť. Odvtedy každú noc pred prvým piatkom zažívala Margita smrteľnú úzkosť. Pán ju budil, aby v noci zo štvrtka na piatok bdela a modlila sa s ním v čase od 23.00 do 24.00.
Každý z nás sa môže počas roka modliť túto Svätú hodinku doma v súkromí, ale raz do roka, na Zelený štvrtok, stretáme sa v noci o 23.00 v kostole, aby sme túto hodinu Pánovej úzkosti v Getsemanskej záhrade premodlili spolu ako spoločenstvo veriacich, ako jedna rodina, ktorá chce bdieť so svojím Pánom. Bude tak tomu i tento rok.
„Kiežby som ťa milovala, Ježiš – Láska, ktorá nie si milovaná, vo svojom živote osobnom a dôvernom. Učiň ma vernou svojej milosti, posväť ma láskou!“
