Využime ponuku tzv. večných omší
- Mária K.
- 1573
Naša Cirkev ponúka nesmierne bohatstvo pre náš duchovný život. Vedeli ste, že v nej nájdete aj ponuku tzv. večných omší? Sú to sväté omše slúžené za členov Misijného omšového spolku. Večné preto, že sa slúžia stále, každý deň, za života člena spolku i po jeho smrti, pokým bude existovať rehoľa verbistov, ktorá to zastrešuje. Za člena preto môže byť prijatý aj zosnulý.
Je jedno, ako sa modlím?
- Mária K.
- 750
Nie, nie je to jedno. Možno máme dilemu, či je dovolené pri upratovaní, žehlení, či inej práci sa modliť. Je to dôstojné? Ide o postoj srdca. Ak chceme svoje práce, námahy, ale i oddych posvätiť modlitbou, je to dobré a žiaduce. Hocikedy počas dňa pomyslieť s láskou na Boha Otca, na Ježiša, pozvať do našich námah a rozhodovania Ducha Svätého, poprosiť o príhovor svätých, napr. sv. Antona pri hľadaní stratených vecí, alebo sa modliť modlitbu mýtnika: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu..." Vysielať do neba tzv. strelné modlitby - to je dobré, aj popri práci. Avšak je našou povinnosťou venovať Bohu aj čas, ktorý mu právom patrí celý, máme sa modliť sústredene a neulietavať myšlienkami kade-tade, to je už potom znesvätenie modlitby. Modlíme sa srdcom, slovami a veľa o našej modlitbe napovedá aj držanie tela.
Každý z nás využíva pri komunikácii s inými ľuďmi nielen slová, ale i rôzne gestá. Úklonom hlavy, úsmevom či podaním rúk sa zdravíme, keď do miestnosti vojde významná osoba, tak sa na znak úcty postavíme, keď muž žiada ženu o ruku, minimálne vo filmoch si pokľakne... Sú to rokmi zaužívané a overené prejavy náklonnosti, úcty, zdvorilosti, otvorenosti, oddanosti, lásky... Pri modlitbe tiež zaujímame určitý postoj tela, ktorým vyjadrujeme svoj vzťah k Bohu. Môžeme ním náš kontakt s Bohom zvrúcniť, pomôže nám hlbšie si uvedomiť, akú modlitbu práve Bohu prednášame – či máme v úmysle Boha chváliť a zvelebovať, alebo ho o niečo prosiť, resp. odprosovať, či chceme ďakovať, či počúvať, čo nám chce On povedať. Existujú rôzne formy modlitby, máme však rozlišovať, či ide o modlitbu súkromnú, osobnú - len ja a Boh, alebo ide o modlitbu liturgickú – slávenie sv. omše za účasti ďalších veriacich. Liturgické slávenie má svoje predpísané postoje a veriaci by ich mali dodržiavať, tu nie je vhodné konať „vlastné“ gestá. Postoje a úkony počas svätej omše majú svoj význam, vychádzajú z tradičných prejavov náboženského kultu a môžeme ich nájsť aj vo Svätom písme.
Novéna pred Sviatkom Božieho milosrdenstva
- Mária K.
- 392
Na Veľký piatok začíname novénu pred Sviatkom Božieho milosrdenstva. Pán Ježiš prosil sv. Faustínu, aby sa takto pripravila na deň, v ktorom uctievame Boha v tajomstve jeho nepochopiteľného milosrdenstva. V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti (Den. 796), prisľúbil Ježiš Apoštolke svojho milosrdenstva.
"Túžim, aby si počas týchto deviatich dní privádzala duše k prameňu môjho milosrdenstva, aby načerpali silu, úľavu a všetky milosti, ktoré budú potrebovať v ťažkostiach života, a zvlášť v hodine smrti. Každý deň privedieš do môjho srdca inú skupinu duší a ponoríš ich do mora môjho milosrdenstva. A ja všetky tieto duše privediem do domu môjho Otca. Budeš to robiť v tomto aj v budúcom živote. A duši, ktorú privedieš k prameňu môjho milosrdenstva, nič neodmietnem. Každý deň budeš prosiť môjho Otca pre moje bolestné umučenie o milosti pre tieto duše.“ Odpovedala som: "Ježišu, neviem, ako sa mám tú novénu modliť, a ktoré duše mám ako prvé priviesť do Tvojho najľútostivejšieho Srdca.“ A Ježiš mi odpovedal, že mi každý deň povie, ktoré duše mám priviesť do jeho Srdca.
Novéna pozostáva z modlitby korunky Božieho milosrdenstva počas deviatich dní. Pre lepšie prežitie tejto novény odporúčame rozjímať o slovách, ktoré Pán Ježiš povedal sv. sestre Faustíne (Den. 1209 – 1229).
Zelený štvrtok – deň ustanovenia Eucharistie a sviatosti kňazstva
- Mária K.
- 612
Sv. Ján Mária Vianney povedal: „Pozrite sa na moc kňaza. Z kúska chleba slovo kňaza urobí Boha. Je to viac než stvorenie sveta.“
Skutočne, nik nemá v rukách takú moc, akú má platne vysvätený katolícky kňaz. Božia láska je pre nás taká nepochopiteľná! Deň predtým, ako Ježiš v poslušnosti voči Otcovi odčiňoval naše hriechy krvavou obetou na kríži, urobil sám seba nekrvavou obetou v Eucharistii. A chce od nás, aby sme si jeho obetu denne pripomínali a prijímali jeho Telo a Krv ako potravu pre dušu, ktorá túži po Bohu. Je to hlboké tajomstvo našej viery a svedčí o nekonečnej láske Boha voči človeku.
Bolívijčanka Catalina Rivas napísala knižočku Prežívaj svätú omšu. Od roku 1993 má súkromné zjavenia Panny Márie a Pána Ježiša, ktoré sú zatiaľ predmetom skúmania. Jedného dňa dostala poznanie, čo sa deje pri sv. omši a dostala za úlohu oznámiť to svetu. Panna Mária jej medziiným povedala: „...zúčastňujete sa na nej, ako na akejkoľvek všednej udalosti, bez duchovnej prípravy. Prečo? Je to predsa ten najväčší zázrak. Prišli ste prežiť tento okamih, keď vám najvyšší Boh dáva svoj najväčší dar a vy si ho neviete vážiť...“ Panna Mária viedla Catalinu celým priebehom sv. omše, vysvetľovala jej, čo sa práve deje, upozorňovala ju, aká modlitba by mala vychádzať z jej srdca pri konkrétnych úkonoch svätej omše. Prekvapila Catalinu už hneď na začiatku, keď ju vyzvala, aby úprimne odprosila Boha za všetky hriechy, ktorými ho urazila. Catalina bola deň predtým na sv. spovedi a bola presvedčená, že je v milosti posväcujúcej. Panna Mária jej však hneď pripomenula, akých prejavov neláskavosti, netrpezlivosti a nepokoja sa dopustila voči svojim blížnym a urazila tým aj nebeského Otca. Zahanbená Catalina si až vtedy uvedomila závažnosť svojich postojov. Možno aj my sme ako Catalina presvedčení, že medzi nami a Bohom je všetko v poriadku. Prosme Ducha Svätého, nech nám vyjaví, ako na tom naozaj sme. Catalina zaznamenala vo svojej knižke celý priebeh sv. omše, my sa pristavíme len pri niektorých momentoch.
Čítať ďalej: Zelený štvrtok – deň ustanovenia Eucharistie a sviatosti kňazstva