Pastiersky list na Šiestu veľkonočnú nedeľu pre Nitriansku diecézu
- Mária K.
- 311

Mesiac máj, plný nového života, je už dlhodobo venovaný našej Nebeskej matke – Panne Márii, ktorá je povolaná k zvláštnej úlohe: k jedinečnému a neopakovateľnému poslaniu v dejinách spásy a Božej lásky. Stáva sa matkou Božieho Syna a tým sa stala aj vzorom každého materstva. Mária je matkou, ženou, bytím aké Boh zamýšľal stvoriť keď tvoril človeka.
Človek takto nie je výtvorom pochádzajúcim zdola, zo seba samého; je Božím stvorením, dokonca stvorený na Boží obraz, stvorený ako muž a žena (porov. Gn 1, 22). Boh sa inšpiroval sebou samým, svojím vnútorným životom, vzájomnou láskou Božích osôb, ktorých láska je natoľko plodná, že je podstatou ich bytia. Preto aj prvé slová, ktoré Boh adresoval stvorenému páru boli: „Ploďte a množte sa a naplňte zem…, podmaňte si ju“ (Gn 1, 28).
Čítať ďalej: Pastiersky list na Šiestu veľkonočnú nedeľu pre Nitriansku diecézu
Odkaz z Fatimy je stále živý – poznáte význam fatimských sobôt?
- Mária K.
- 791

V roku 1917 sa Európa zmietala v kŕčoch svetovej vojny, ktorá neskôr dostala označenie ako prvá. Bolo do nej zapojené aj Portugalsko, ktoré síce na jej začiatku vyhlásilo neutralitu, ale situácia bola veľmi napätá, až napokon v marci 1916 vyhlásilo Nemecko Portugalsku vojnu. 13. mája sa však udialo niečo, čo malo dopad nielen na Portugalsko, ale i na celý svet. Trom malým deťom – súrodencom Františkovi (9 r.) a Hyacinte (7 r.) a ich sesternici Lucii (10 r.) sa pri pasení ovečiek v Cova da Iria ukázala krásna Pani z neba, ktorá ich požiadala, aby na toto miesto prichádzali každý mesiac v trinásty deň. Pre deti to nebol prvý kontakt s nadprirodzeným svetom. Už predtým sa im zjavoval anjel, ktorý ich učil, ako sa majú modliť, lebo Boh má s nimi veľké plány.
Čítať ďalej: Odkaz z Fatimy je stále živý – poznáte význam fatimských sobôt?
Využime ponuku tzv. večných omší
- Mária K.
- 2073

Naša Cirkev ponúka nesmierne bohatstvo pre náš duchovný život. Vedeli ste, že v nej nájdete aj ponuku tzv. večných omší? Sú to sväté omše slúžené za členov Misijného omšového spolku. Večné preto, že sa slúžia stále, každý deň, za života člena spolku i po jeho smrti, pokým bude existovať rehoľa verbistov, ktorá to zastrešuje. Za člena preto môže byť prijatý aj zosnulý.
Je jedno, ako sa modlím?
- Mária K.
- 863

Nie, nie je to jedno. Možno máme dilemu, či je dovolené pri upratovaní, žehlení, či inej práci sa modliť. Je to dôstojné? Ide o postoj srdca. Ak chceme svoje práce, námahy, ale i oddych posvätiť modlitbou, je to dobré a žiaduce. Hocikedy počas dňa pomyslieť s láskou na Boha Otca, na Ježiša, pozvať do našich námah a rozhodovania Ducha Svätého, poprosiť o príhovor svätých, napr. sv. Antona pri hľadaní stratených vecí, alebo sa modliť modlitbu mýtnika: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu..." Vysielať do neba tzv. strelné modlitby - to je dobré, aj popri práci. Avšak je našou povinnosťou venovať Bohu aj čas, ktorý mu právom patrí celý, máme sa modliť sústredene a neulietavať myšlienkami kade-tade, to je už potom znesvätenie modlitby. Modlíme sa srdcom, slovami a veľa o našej modlitbe napovedá aj držanie tela.
Každý z nás využíva pri komunikácii s inými ľuďmi nielen slová, ale i rôzne gestá. Úklonom hlavy, úsmevom či podaním rúk sa zdravíme, keď do miestnosti vojde významná osoba, tak sa na znak úcty postavíme, keď muž žiada ženu o ruku, minimálne vo filmoch si pokľakne... Sú to rokmi zaužívané a overené prejavy náklonnosti, úcty, zdvorilosti, otvorenosti, oddanosti, lásky... Pri modlitbe tiež zaujímame určitý postoj tela, ktorým vyjadrujeme svoj vzťah k Bohu. Môžeme ním náš kontakt s Bohom zvrúcniť, pomôže nám hlbšie si uvedomiť, akú modlitbu práve Bohu prednášame – či máme v úmysle Boha chváliť a zvelebovať, alebo ho o niečo prosiť, resp. odprosovať, či chceme ďakovať, či počúvať, čo nám chce On povedať. Existujú rôzne formy modlitby, máme však rozlišovať, či ide o modlitbu súkromnú, osobnú - len ja a Boh, alebo ide o modlitbu liturgickú – slávenie sv. omše za účasti ďalších veriacich. Liturgické slávenie má svoje predpísané postoje a veriaci by ich mali dodržiavať, tu nie je vhodné konať „vlastné“ gestá. Postoje a úkony počas svätej omše majú svoj význam, vychádzajú z tradičných prejavov náboženského kultu a môžeme ich nájsť aj vo Svätom písme.